Andrej Dmitrijevič Sacharov
Narodil sa 21. mája 1921 v Moskve v rodine ruskej inteligencie. Jeho otec, Dmitrij Sacharov, prednášal fyziku na vysokej škole a písal učebnice a populárne vedecké knihy. Jeho matka, Jekaterina Sacharovova sa plne venovala rodine. Vyrastal ako príslušník prvej sovietskej porevolučnej generácie, nadšený komunistickými ideálmi rovnosti a spoločenskej spravodlivosti. Ako dieťa sa učil najprv doma a do školy nastúpil až od siedmej triedy. Jeho prvým učiteľom fyziky bol jeho otec, človek širokých záujmov. V roku 1938 začal študovať na Moskovskej štátnej univerzite na fakulte fyziky.
22. júna 1941 keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz lekári zistili, že Sacharov nie je schopný vojenskej služby. Vďaka tomu bol s ostatnými študentmi a učiteľmi evakuovaný do Ašchabadu v Turkmenistane, kde v roku 1942 dokončil štúdium. V roku 1943 sa spoznal so svojou životnou láskou Klavdijou Vichirevovou, ktorá pracovala v továrni ako laboratórna technička. Počas vojny bol Sacharov zaradení na laboratórne práce v muničnej továrni v Uljanovsku na rieke Volga, kde získal praktické technické znalosti. Po vojne sa vrátil do Moskvy ako postgraduálny študent Fyzikálneho ústavu sovietskej akadémie vied. Jeho učiteľom bol Igor Jevgenejič Tamm, ktorý v roku 1958 získal Nobelovu cenu za fyziku. Bol vedúcim teoretického oddelenia Fyzikálneho ústavu a mal na Andreja nielen profesionálny, ale aj osobný vplyv.
V roku 1947 získal doktorát za svoju prácu v odbore Fyziky častíc. Spolupracoval na vývoji termonukleárnej vodíkovej bomby. Vedecký výskum a technický vývoj atómovej bomby viedol fyzik Igor Kurčatov. Sovietska atómová bomba vďaka špionáži bola presnou kópiou americkej bomby. V roku 1953 ju úspešne vyskúšali a Sacharov sa stal akademikom.
V roku 1958 došlo k prvému konfliktu Andreja Sacharova s mocným vedením sovietskeho vojenského priemyslu. Pokúšal sa zastaviť jadrové skúšky, ktoré boli pre vojenské i vedecké účely. Jeho pokusy zastaviť skúšky pokračovali i v roku 1961 na stretnutí atómových fyzikov s Chruščovom. Mali pripraviť sériu testov, ktoré by podporili novú politiku Sovietskeho zväzu v otázke Nemecka.
Postupne sa premenil na odporcu skúšok jadrových zbraní, hneval, publikoval v zahraničí, kritizoval.
Obával sa jadrových zbraní a jadrovej vojny, upozorňoval na nebezpečné biologické následky pokusov s jadrovými zbraňami v atmosfére. ZSSR a USA mali ohromné množstvo strategických rakiet s termojadrovými hlavicami. Sacharov si myslí, že rozšírenie raketových jadrových zbraní by bolo nebezpečné, hlavne pri súčasnej politickej situácii a úrovni techniky by taký „doplnok“ mohol vytvoriť ilúziu nezraniteľnosti. Mohlo by dôjsť k vydieraniu raketovými jadrovými zbraňami. Mohlo by dôjsť k zničeniu základnej civilizácie. Bol obvinený z rozpútania jadrovej vojny proti ZSSR. Bol zbavený možnosti samostatného výskumu a vrátil sa do Lebedevovoho fyzikálneho inštitútu v Moskve.
10. decembra 1975 bola Andrejovi Sacharovovi udelená Nobelova cena za mier, usiloval sa za rešpektovanie základných ľudských práv a občianskych slobôd, bojoval proti jadrovým zbraniam a jadrovému šialenstvu, ale osobne si ju neprevzal. Ďakovnú reč za neho predniesla jeho žena Jelena Bonnerovová. Hovoril v nej o svojich obavách a nádejách, prosil svet aby nebol ľahostajný a nezabúdal na osudy desiatok spolubojovníkov za ľudské práva väznených v Sovietskom zväze.
Sovietska akadémia vied reagovala na udelenie Nobelovej ceny mieru Andrejovi Sacharovovi hystericky, vyjadrili svoje rozpaky a rozhorčenie, udelili Cenu mieru človekovi, ktorý svojou činnosťou podkopáva vec mieru, mierových rovnoprávnych vzťahov medzi národmi a podnecuje nedôveru medzi národmi. Tvrdia, že ZSSR dôsledne uskutočňuje politiku mieru, a uvoľnenia medzinárodného napätia, a že práve sovietska vláda je tá, ktorá prejavuje iniciatívu a dôsledne bojuje za zákaz skúšok atómových zbraní, za obmedzenie závodov v zbrojení, za zníženie výzbroje a ozbrojených síl, za zachovávanie suverenity jednotlivých štátov a vzájomného nezasahovania sa do vnútorných záležitostí. Sacharov naopak bojuje proti tejto politike a vyzýva Západ, aby neveril sovietskemu štátu. Sacharov vystupuje ako odporca sovietskej mierumilovnej zahraničnej politiky.
Naopak Výbor pre udelenie Nobelovej ceny Sacharova prehlasuje za „hlas vedomia celého ľudstva“.
V roku 1980 bol akademik Sacharov na základe Brežnevovho dekrétu zbavený svojich vyznamenaní, titulov a štátnych cien a bol deportovaný do mesta Gorkij. Býval v malom byte na predmestí. Bol pod nepretržitým dohľadom polície, ktorá mu bránila priateľským návštevám. V jeho neprítomnosti mu prehľadávali byt, ukradli mu jeho rukopisy a obmedzovali jeho osobnú slobodu. Nemal žiadne kontakty, bol v absolútnej izolácii. Zbavený možnosti stretnutia sa s kýmkoľvek okrem svojej ženy a dvoch ľudí, ktorí mali povolenie od KGB. Ani lekári mu nemohli poskytnúť lekárske ošetrenie. Jeho korešpondencia bola kontrolovaná.
Vyhnanstvo do Gorkého zbavilo Sacharova základných ľudských práv a taktiež privilégií člena sovietskej Akadémie vied. V máji 1981 slávil Andrej Sacharov svoje 60. narodeniny. Pri tejto príležitosti usporiadala newyorská akadémia vied veľké sympózium, na ktorom sa zúčastnilo desiatky významných vedcov z celého sveta. Andrej Sacharov však svoje narodeniny musel osláviť v exile v Gorkém. V Sovietskom zväze bolo jeho jubileum dokonale utajené. Ale svetová verejnosť usporiadala po celom svete pocty.
V roku 1987 mu Michael Gorbačov dovolil vrátiť sa do Moskvy aj zo svojou ženou Jelenou Bonnerovou. Zomrel 14. decembra 1989. Viedol boj za politické, ale aj za základné ľudské práva a slobody. Sacharov bol vedec oddaný vede a mieru, chcel vytvárať podmienky pre lepší život ľudí, nechcel ničiť a znečisťovať ovzdušie a zabíjať ľudí. Zaoberal sa vojenskými, tak aj mierovými výskumami termonukleárnych reakcií. Bol otcom sovietskej vodíkovej bomby, vďaka jeho myšlienkam Sovietsky zväz dohnal dokonca i Spojené štáty. Ako politik bol odvážny, nekompromisný, prezieravý i neústupný. Jeho neústupnosť bola zdrojom nepochopenia, údivu i odsudzovania. V jeho ľudskom srdci bolo dostatok miesta pre všetkých, ktorým bolo ukrivdené, boli prenasledovaní, posielaní do vyhnanstva.
