Fridinou matkou. Frieda (meno si na protest proti politickému vývoju v rodnej krajine svojho otca zmenila na Frida) vyrastala v hlavnom meste Mexika, v nízkom dome nafarbenom indigovou modrou s červenými okenicami, s dvorom plným hustých magnóliových stromov. I tieto korene spôsobili, že sa do dejín zapísala aj ako sexuálna a politická revolucionárka s horúcou južanskou krvou. Farebné mexické ulice, vášnivá hudba, krásne ženy, charizmatickí muži a búrlivé udalosti prvej polovice 20. storočia tvoria neoddeliteľnú súčasť jej životného príbehu


3.2 Dospievanie

Frida bola dievčaťom vyčnievajúcim z radu. Inteligentná, nie veľmi krásna, obdivovaná ženami i mužmi. Napriek tomu bolo jej detstvo a dospievanie plné bolesti a samoty. V šiestich rokoch prekonala detskú obrnu, následkom ktorej krívala. V roku 1922 začína Frida študovať na známej Národnej prípravnej škole. Prestíž školy priláka aj svetoznámeho maliara Diega Riveru, ktorý tu zdobí múry školy oslavnými výjavmi mexických dejín. I keď ho Frida pri monumentálnej nástennej maľbe stretáva, nevenuje mu pozornosť. Záujem prejaví až o niekoľko rokov neskôr, keď mu prináša ukázať svoje plátna. Po tragickej autonehode, strávi totiž niekoľko mesiacov na lôžku v sadrovom pancieri. Svoj zdravotný handicap prekonáva maľovaním. Rodičia ju v jej novo objavenej záľube všemocne podporujú. Na nebesiách nad posteľou má umiestnené zrkadlo, v ktorom sa vidí. Tam niekde bol začiatok jej prvých autoportrétov.


3.3 Nehoda

Tragická nehoda v septembri 1925 navždy neodvratne zmenila jej život. Práve cestovala autobusom so svojim dávnym priateľom Alejandrom Gomez Ariasom, keď sa autobus zrazil s električkou a pri nehode zahynulo niekoľko ľudí a mnoho ďalších sa ťažko zranilo. Fridu našli polonahú medzi troskami pokrytú krvou a zlatým prachom, napichnutú na kovovú tyč. Mala ťažko poškodenú chrbticu, rebrá, panvu a kľúčnu kosť, pravú nohu, postihnutú detskou obrnou, zlomenú na mnohých miestach. Tyč vošla ľavým bokom do jej lona a zapríčinila problémy s donosením detí. Nasledovalo mnoho mesiacov bolestivého a náročného liečenia pomocou viacerých vtedy len experimentálnych a často priam barbarských operácií, korzetov, a naťahovania kostí i svalov. Najväčšiu bolesť však Fride spôsobovala izolácia a osamelosť, s ktorou sa pokúšala vyrovnať pomocou prenášania svojich pocitov do svojich malieb. Jej rodičia predali takmer všetok svoj majetok kvôli operáciám a podporovali ju v jej novo objavenej záľube v maľovaní. Priniesli jej špeciálne upravený stojan a zrkadlo k posteli, aby mohla byť sama sebe modelom.