3.4 Frida a jej životná láska Diego Rivera

Keď mohla Frida opäť chodiť, nabrala odvahu navštíviť známeho umeleckého kritika Diega Riveru, ktorého neuchvátil len jej talent, ale aj jej odvaha, šarm a krása. Ich stretnutie bolo najdôležitejším momentom v živote ich oboch. Pre Fridu bolo jeho povzbudenie dôležité pre jej umelecký vývin. Diego a Frida sa vzali 21.augusta 1929. Jej matka ich zväzok odmietala a okruh ich priateľov o ňom pochyboval, ale oni obaja verili, že sú pre seba stvorení a sľúbili si vernosť v živote - aj keď nie v láske. Diegova exmanželka Lupe Marinová sa časom stala Fridinou veľkou priateľkou. V roku 1930 pri pobyte v USA Frida zistila, že je tehotná, ale Diego sa jej tehotenstva obával. Právom. O niekoľko mesiacov Frida potratila. Po potrate Frida namaľovala svoje najslávnejšie obrazy. Po Diegovom konflikte s Rockefellerom sa v roku 1933 pár vrátil do Mexika, a Diego svoju depresiu riešil románikom Fridinou sestrou Cristinou. Neskôr poprosil Fridu, aby mu pomohla prichýliť ruského revolucionára Leona Trockého. Po dvojročnej milostnej afére medzi Fridou a Trockým obaja šli vlastnou cestou, a francúzsky surrealista Breton pomohol Fride k výstave v Paríži v januári roku 1939. Tá napriek úspechu v Európe túžila po Mexiku a Diegovi, ale ten požiadal o rozvod. To zapríčinilo zhoršenie jej zdravotného stavu, na druhej strane však znamenalo začiatok jej najplodnejšieho umeleckého obdobia. Po zavraždení Trockého ju vypočúvala polícia a jej zdravie sa ešte zhoršilo. Museli jej amputovať prsty na nohách, operovať chrbticu, liečiť infekciu obličiek a v korzete upútať dolu hlavou do oceľovej konštrukcie. Jej jedinou požiadavkou bolo, aby mohla aj v takom stave maľovať. Práve potom ju však prekvapil príchod Diega a jeho návrh na opätovné manželstvo. Vzali sa v roku 1940 a nasledovalo šťastné druhé manželstvo. Diego bol blízko pri nej počas jej deväťmesačnej hospitalizácie v roku 1950, i po amputácii pravej nohy v roku 1953. Jej život plný bolesti, sa stával neznesiteľným, a 13.júla 1954 vážne chorá Frida zavolala Diega k svojej posteli a darovala mu darček k ich 25.výročiu - starobylý prsteň, hoci výročie malo byť až o dva týždne. Tej noci Frida v spánku skonala, týždeň po svojich 47.narodeninách.


4. Frida ako maliarka

Začiatkom 30. rokov 20. storočia odchádzajú Frida a Diego do Ameriky, kde sa stávajú miláčikmi umeleckých kruhov. Rivera tu pracuje na nástenných maľbách pre Priemyselný inštitút. Avšak po konflikte s Rockefellerom ohľadom Leninovho portrétu, ktorý zakomponoval do obrazu, sa v roku 1933 pár vracia späť do Mexika.

V roku 1938 sa zoznamuje s André Bretonom. Keď uvidel jej obrazy, bol z nej fascinovaný. Podla Bretona išlo o čistý surrealizmus. Fridu však neobdivuje len on, uznáva ju napríklad aj spisovateľ Louis Aragon, režisér Srgej Ejzenštejn, maliari Vasilij Kandinskij, Marcel Duchamp, Pablo Picasso, Salvatore Dali a ďalší európski umelci. Frida ale svoje zaradenie k surrealizmu odmieta. Ona tvrdí, že nie je surrealistka a nikdy nezobrazueje sny iba vlastnú realitu. Vďaka Bretonovi získava uznanie od zahraničných kritikov. Jej prvá oficiálna výstava v Julien Levy Gallery v New Yorku má obrovský úspech.