Pavol Ország Hviezdoslav

- PhDr. h. c Pavol Ország Hviezdoslav
- básnik, dramatik, prekladateľ

* 02.02.1849 Vyšný Kubín
† 08.11.1921 Dolný Kubín

Vzdelanie:

1854 - 1860 ľudová škola, Vyšný Kubín, Jasenová a Leštiny
1862 - 1865 gymnázium, Miškovec (Maďarsko)
1865 - 1870 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1870 - 1872 Právnická akadémia (Kolégium), Prešov
1875 - advokátske skúšky, Budapešť
1919- PhDr. h. c

Životopis:

Vlastné meno: Pavol Ország

Pochádzal z rodiny garbiara a roľníka. Po skončení ľudovej školy ho rodičia dali k bezdetnému strýkovi Jánovi, ktorý ho mal adoptovať. Ďalšie tri roky strávil u rovnako bezdetného strýka Pavla v Miškovci. Tu sa zoznámil s dielami Petöfiho a Aranya. Na jeho národnostný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský. Jeho prvé básnické pokusy sú v maďarčine. Obrat k slovenčine nastal počas štúdií v Kežmarku, kde prišiel po strýkovej smrti. Oravskí národovci sa potom postarali aj o vydanie jeho prvej zbierky.

Svoje básnické texty tvoril na gymnáziu v Miškolci po maďarsky a nemecky. Až ako študent kežmarského gymnázia začal tvoriť intenzívne slovenské básne. Spočiatku ich vydával pod pseudonymom Jozef Zbranský. V polovici 70. rokov sa rozhodol pre básnické meno Hviezdoslav a potom dôsledne používal len tento jednoslovný pseudonym. Nebolo to rozhodnutie náhodné. V podstate si iba naplnil sen z detstva, kedy ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí.
Celý tvorivý život prežil na Orave. Nadviazal na poéziu národného obrodenia. Ako básnik na neho silne pôsobil A. Sládkovič. Postupne sa vyformoval na typ tvorcu vedome usilujúceho dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti svojho diela ako celku. Vynikal predovšetkým ako lyrik, ale stal sa aj významným epikom, dramatikom a prekladateľom.

V rámci slovenskej literárnej kultúry ho považujeme za osobnosť základného významu. Jeho poézia bola preložená do viacerých cudzích jazykov – ruštiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny a iných jazykov. Skutočnou studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Osudy vlastného národa spájal s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. Typotvorná a charakterotvorná sila jeho umenia sa prejavila v epickej tvorbe. V dramatickej tvorbe sa prejavoval vplyv Shakespeara a Schillera. Diela však vyznievali pseudoromanticky a neboli technicky zvládnuté.

Pre ďalší vývin jeho tvorby mal veľký význam spoločné vystúpenie s K. Banšellom v almanachu Napred. Spory medzi nimi dvoma znamenali zastavenie možnosti publikovať v jedinom beletristickom časopise "Orol" a aj v ostatných mohol publikovať len príležitostne.