Pavol Ország Hviezdoslav - životopis
Pavol Ország Hviezdoslav
- PhDr. h. c Pavol Ország Hviezdoslav - básnik, dramatik, prekladateľ
* 02.02.1849 Vyšný Kubín † 08.11.1921 Dolný Kubín
Vzdelanie:
1854 - 1860 ľudová škola, Vyšný Kubín, Jasenová a Leštiny 1862 - 1865 gymnázium, Miškovec (Maďarsko) 1865 - 1870 Evanjelické lýceum, Kežmarok 1870 - 1872 Právnická akadémia (Kolégium), Prešov 1875 - advokátske skúšky, Budapešť 1919- PhDr. h. c
Životopis:
Vlastné meno: Pavol Ország
Pochádzal z rodiny garbiara a roľníka. Po skončení ľudovej školy ho rodičia dali k bezdetnému strýkovi Jánovi, ktorý ho mal adoptovať. Ďalšie tri roky strávil u rovnako bezdetného strýka Pavla v Miškovci. Tu sa zoznámil s dielami Petöfiho a Aranya. Na jeho národnostný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský. Jeho prvé básnické pokusy sú v maďarčine. Obrat k slovenčine nastal počas štúdií v Kežmarku, kde prišiel po strýkovej smrti. Oravskí národovci sa potom postarali aj o vydanie jeho prvej zbierky.
Svoje básnické texty tvoril na gymnáziu v Miškolci po maďarsky a nemecky. Až ako študent kežmarského gymnázia začal tvoriť intenzívne slovenské básne. Spočiatku ich vydával pod pseudonymom Jozef Zbranský. V polovici 70. rokov sa rozhodol pre básnické meno Hviezdoslav a potom dôsledne používal len tento jednoslovný pseudonym. Nebolo to rozhodnutie náhodné. V podstate si iba naplnil sen z detstva, kedy ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí. Celý tvorivý život prežil na Orave. Nadviazal na poéziu národného obrodenia. Ako básnik na neho silne pôsobil A. Sládkovič. Postupne sa vyformoval na typ tvorcu vedome usilujúceho dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti svojho diela ako celku. Vynikal predovšetkým ako lyrik, ale stal sa aj významným epikom, dramatikom a prekladateľom.
V rámci slovenskej literárnej kultúry ho považujeme za osobnosť základného významu. Jeho poézia bola preložená do viacerých cudzích jazykov – ruštiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny a iných jazykov. Skutočnou studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Osudy vlastného národa spájal s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov. Typotvorná a charakterotvorná sila jeho umenia sa prejavila v epickej tvorbe. V dramatickej tvorbe sa prejavoval vplyv Shakespeara a Schillera. Diela však vyznievali pseudoromanticky a neboli technicky zvládnuté.
Pre ďalší vývin jeho tvorby mal veľký význam spoločné vystúpenie s K. Banšellom v almanachu Napred. Spory medzi nimi dvoma znamenali zastavenie možnosti publikovať v jedinom beletristickom časopise "Orol" a aj v ostatných mohol publikovať len príležitostne. Samostatný okruh v jeho diele tvorí tzv. biblická epika, spoločensky a filozoficky aktualizujúca biblické námety. Po roku 1900 dominujú v jeho tvorbe kratšie útvary – balady, historická epika a básne s ľúbostnou tematikou. Pre lyriku ako celok je charakteristické, že prejavy intímneho života i prejavy občianskeho postoja sa v nej prelínajú a tvoria jednotu, ktorá je zdrojom jeho básnickej veľkosti.
V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Česko-Slovenska a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života.
Literárnu činnosť dopĺňa aj jeho rozsiahla prekladateľská činnosť, kde v širokom rozsahu uplatnil svoju poetiku, no obsah a zmysel prekladanej poézie a drámy tlmočil verne a v duchu originálu.
Pamiatky na jeho literárnu činnosť sú sústredené v Múzeu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Na jeho odkaz nadväzovala Hviezdoslavova spoločnosť a v súčasnosti Hviezdoslavova knižnica.
Pôsobenie:
1870 - 1872 účinkoval v študentskom spolku Kolo 1871 zredigoval spolu s Kolomanom Banšellom literárny almanach Napred v duchu realizmu 1872 - 1873 advokátsky koncipient u Antona Nádašiho, Dolný Kubín 1873 - 1874 advokátsky koncipient u advokáta Žigmunda Melfelbera, Martin 1874 - 1875 advokátsky koncipient u Štefana Fajnora, Senica 1875 - 1876 samostatný advokát, Námestovo 1876 - 1879 podsudca okresného súdu, Dolný Kubín 1877 - prvý raz použil pseudonym Hviezdoslav (v básnickom nekrológu za Viliamom Paulinym-Tóthom uverejnenom v Národných novinách) 1879 - 1899 samostatný advokát, Námestovo 1899 - 1902 advokát, Dolný Kubín 1904 - vedúci filiálky Tatra banky, Dolný Kubín; profesionálny spisovateľ 1912 - člen maďarskej Kisfaludiho spoločnosti 1913 - člen Českej akadémie vied a umení 1918 - na oslavách 50. výročia Národného divadla v Prahe vystúpil s prejavom nádeje na oslobodenie Slovákov a Čechov spod uhorského jarma 1918 - člen Národného zhromaždenia ČSR 1919 - čestný člen Matice slovenskej
Tvorba:
Lyrické cykly:
1885 - 1896 Letorosty 1 - 3 1885 - 1895 Žalmy a hymny 1886 - Sonety 1898 - Prechádzky jarom 1898 - Prechádzky letom 1899 - 1915 Stesky 1914 - Krvavé sonety Poézia:
1868 - Básnické prviesenky Jozefa Zbranského 1879- Ilona Žltovlas 1880 - Krb a vatra (zbierka nevyšla; zrekonštruovaná bola v edícii Básnické zrenie 2, 1958) 1882 - Agar 1884 - 1886 Hájnikova žena 1888 - Čierny rok 1888 - Mlyn v Tatrách 1888 - Bútora a Čútora 1889 - Na obnôcke 1890 - V žatvu 1890 - Ežo Vlkolinský 1891 - Poludienok 1892 - Večera 1892 - Ráchel 1897 - 1899 Gábor Vlkolínsky 1897 - Vianoce 1900 - Kain 1900 - Sen Šalamúnov 1909 - 1911 - Dozvuky 1916 - 1920 - V jesennú polnoc
Skladby:
1870 - 1872 Severná žiara 1875 - Duma na rumoch 1879 - Pastieri 1879 - Púť ducha 1879 - Oblaky 1901 - Prvý záprah
Próza:
1901 Balady:
U kaplice Anča Zuzanka Hraškovie Jano Gorazda Ošetrovateľky Mlatba
Dramatická tvorba:
1868 - Vzhledanie 1869 - Pomsta 1871 - Otčim 1879 - Oblaky 1904 - Na Luciu 1909 - Herodes a Herodias
Ostatné: V Námestove zostavil a vydal prvé dva zväzky svojich Zobraných spisov básnických.
|