Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Anton Bernolák - životopis

Anton Bernolák

- jazykovedec, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, ústredná postava Slovenského učeného tovarišstva, prvého celoslovenského kultúrneho národného spolku

* 03.10.1762 Slanica (zaniknutá obec v okrese Dolný Kubín)
† 15.01.1813 Nové Zámky

Vzdelanie:

1774 - 1778 gymnázium, Ružomberok
1778 - 1780 ako seminarista študoval rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne, Bratislava
1780 - 1782 filozofia na Štefáneu, Trnava
1782 - 1784 katolícka teológia na univerzite, Viedeň
1784 - 1787 generálny seminár, Bratislava


Životopis:

Pochádzal zo slovenskej zemianskej rodiny, známej ako Brnulovci, Brnolákovci. Na ideové formovanie jeho osobnosti pôsobili najmä osvietenecké prúdy viedenského centra, kde sa stal oddaným stúpencom jozefínskych osvieteneckých reforiem a snažení.

Základný význam majú jeho jazykovedné práce, ktoré mali rozhodujúci vplyv na jazykové kodifikačné úsilie bernolákovcov o nový spisovný jazyk, tzv. bernolákovčinu. Ovládal viacero cudzích jazykov, od klasických po moderné. Mal široké znalosti z jazykovedy, zo všeobecných dejín, ekonomiky, filozofie, medicíny, prírodných vied, estetiky, hudby a politiky. Zásluhou toho bez problémov pripravil do tlače 270-stranový bibliografický súpis základnej teologickej literatúry, doplnený praktickou literatúrou z iných spomínaných vedných odborov pod názvom Nova bibliotheca theologica selecta (Nová vybraná bohoslovecká knižnica).

Pod jeho vedením sa zriadilo v roku 1792 Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave a tiež Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka.

Okrem literárnej činnosti sa venoval najmä dopĺňaniu, redigovaniu a prepisovaniu Slovára, ktorý však vyšiel až po jeho smrti zásluhou kanonika Juraja Palkoviča. Jeho cieľom bolo dať slovenčine normatívny slovník. Vylučoval zo slovnej zásoby slová, ktoré pokladal za neslovenské alebo vulgárne a namiesto nich navrhoval slovenské slová alebo tvoril nové slová. Hojne slová aj odvodzoval, a to bez ohľadu na to, či sa odvodeniny aj používali. V Slovári je veľmi bohatá synonymika, asi 1200 - 1500 prísloví a porekadiel, bohatá a živá frazeológia, početné ľudové, meštianske a vojenské piesne. Pre nás má toto dielo význam najmä svojím synonymickým a frazeologickým materiálom a ako svedok hodnotenia vtedajšej kultúrnej slovnej zásoby.

Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny (1787) ako národného spisovného jazyka. Jeho historický prínos a priekopníctvo je v tom, že vedome nadväzoval na súčasné ekonomicko-spoločenské vývinové tendencie a slúžil začínajúcemu sa procesu formovania novodobého slovenského národa. Bernolákom kodifikovaná spisovná slovenčina, tzv. bernolákovčina, aj keď sa nepresadila ako celonárodný spisovný jazyk, vychádzala zo živej reči, z úzusu vzdelancov - západoslovenčiny, pričom ju tvorivo rozvíjal a dopĺňal.
K spracovaniu otázok slovenského pravopisu pristupoval s pomerne širokým rozhľadom po domácej (slovenskej i českej) a sčasti aj európskej jazykovednej problematiky a viac ráz sa odvolával aj na stav v staročeských pamiatkach a v slovenských nárečiach. Na pravopis sa pozeral ako na grafické zachytenie hovorenej reči. V metodickom postupe sa odzrkadľuje dobový racionalistický prístup k riešeniu problémov. Kriticky odhaľoval a smelo zamietal viaceré pravopisné omyly starších gramatikov a usiloval sa nájsť nový, jasnejší a správnejší spôsob písania. Dominantnou zásadou bolo, aby sa pravidlá písania a tlače vyvodzovali z výslovnosti, preto sa usiloval očistiť slovenský jazyk od českých výrazov. Skúmal funkčnosť a potrebnosť jednotlivých grafém v pravopise. Do slovenského pravopisu vniesol premyslenú systémovosť a účelnosť. Hláskový systém budoval na západoslovenskom vokalizme.

V morfológii zavádzal do slovenského pravopisu tie isté tvary, ktoré sa používajú dodnes. Na obohatenie jazyka využil neologizmy – nové synonymá. Z pravopisu odstránil archaizmy pochádzajúce z češtiny. V gramatike uzákonil veľa stredoslovenských prvkov. Hlavné zásady Bernolákovej kodifikácie spočívali v odstránení rozdielu v písaní i – y; mäkkosť ť, ď, ň, ľ sa vždy označovala; všetky podstatné mená a iné výrazy, ktoré sa vzťahovali na osoby, sa písali veľkým písmenom; predložky s, z sa písali podľa výslovnosti; hláska j sa písala ako g, cudzie q, x sa písalo ako kw, ks gz; zaviedol ako pravidelnú skupinu šč. Novú podobu spisovnej slovenčiny zdôvodnil a kodifikoval v latinsky písaných jazykovedných dielach.

Nový spisovný jazyk bránil vo svojich polemických spisoch, adresovaných najmä J. I. Bajzovi, ktorý sa pokúsil kodifikovať spisovnú slovenčinu pred ním.

Pôsobenie:

- 17. 8. 1787 vysvätený za kňaza, Trnava
- 1787 - 1791 kaplán, Čeklíz (Bernolákovo)
- 1791 - 1797 kancelár a tajomník arcibiskupskej vikariátnej kancelárie v Trnave, archivár, cenzor kníh a prísažný notár ústrednej cirkevnej stolice
- 1797 farár, zároveň dekan novozámockého okresu a správca hlavnej mestskej školy, Nové Zámky

Tvorba:

Prvotina:
- 1782 Divus rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus (Jasný kráľ Štefan, veľký kráľ Uhrov)

Bibliografia:

- Nova bibliotheca
- Inštruktážny spis o poľnohospodárstve
- De Oeconomia Rurali
Jazykovedné dielo:

- 1787 Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum ... (Kritická filologická rozprava o slovanských písmenách)
- 1790 Grammatica Slavica
- 1791 Etymologia vocum slavicarum (Etymológia slovanských slov)
- 1817 nemecký preklad Grammatica Slavica
- 1825 - 1827 5-zväzkový Slowar Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

Jazyková príručka
:

- 1787 Linguae Slavonicae ... compendiosa simul et facilis Orthographia(Stručná a zároveň ľahká ortografia)

ďalšie diela:
- menšie náboženské spisy, väčšinou príležitostné kázne

Spisy:

- 1790 - Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať – ide o odpoveď Bernoláka na Bajzov útok proti Fándlymu v spise Anti-Fándly

- 1794 - Ňečo o epigrammatéch anebožto málorádkoch Jozefa Ignáca Bajzi – anonymný spis, ktorým pokračoval v boji s Bajzom

- 1794 - Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza

Kázne:

- 1795 - Príhodná kázeň pri primíciách Jozefa Kunsta

- 1803 - Pohrebná kázeň

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk