Okrem pedagogickej činnosti účinkoval v rozhlase a televízii. Publikoval štúdie z oblasti hudby a všeobecnej estetiky. Činný bol aj ako prekladateľ do nemčiny.

Služobný byt riaditeľa chóru Dómu sv. Martina v dome na Kapitulskej ul. č. 1, musel byť po smrti vdovy po Jánovi Albrechtovi vyprataný. Obrovské duchovné bohatstvo skrývajúce sa v útrobách domu sa po dohode s dedičkou pozostalosti podujalo zachrániť SNM-Hudobné múzeum. Počas intenzívnej polročnej práce spisovania a odvážania vzácnych pamiatok do depozitára Hudobného múzea sa pracovníkom múzea podarilo tento vzácny fond obsahujúci takmer 10000 jednotiek zachrániť. Fond tvorí najmä knižnica - diela, ktoré sú reprezentatívnym výberom z oblasti svetovej odbornej muzikologickej literatúry, výtvarného umenia, filozofie, matematiky a i.; hudobná literatúra - notový archív, kolekcia violovej literatúry, komorných diel všetkých štýlových období a partitúr európskej symfonickej tvorby, najmä z 18. – 20. storočia; fonotéka, pozostávajúca z antologicky zastúpených nahrávok diel európskej i mimoeurópskej hudby, ale vyskytujú sa tu aj v našom prostredí menej známe nahrávky skladieb gruzínskych, rumunských, maďarských, rakúskych, židovských autorov, ide prevažne o vydania zahraničnej produkcie v reprezentatívnom interpretačnom obsadení, čo predstavuje ojedinelý súbor zvukových nahrávok, ďalej osobné dokumenty, rukopisy, fotografický materiál, mobiliár – zariadenie pracovne a hudobného salónu, výtvarné diela a pod. Ďalšie pamiatky, ktoré súvisia najmä s históriou mesta Bratislavy, tiež vzácne výtvarné diela po vzájomnej dohode prevzali aj zbierkové inštitúcie mesta Bratislavy. Táto iniciatíva Hudobného múzea mala za cieľ nielen záchranu a deponovanie historického dedičstva, predovšetkým sa usilovala o návrat atmosféry „Albrechtovského domu“ a perspektívne aj o poskytovanie týchto vzácnych pamiatok ako študijného materiálu pre bádateľov.

Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne v hrobke rodiny Fischerovcov, kde je pochovaná aj jeho manželka Viera Albrechtová (1942 – 2003) a otec hudobný skladateľ Alexander Albrecht (1885 – 1958).

Pôsobenie:

- 1947 - 1955 člen orchestra SND
- Od 1955 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave
- 1955 - 1965 člen kvarteta A. Albrechta
- Od 1967 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK; súbežne učil na konzervatóriu a VŠMU
- 1970 založil súbor pre starú hudbu Musica aeterna. Od roku 1989 začal súbor, ktorý je súčasťou Slovenskej filharmónie do roku 2005, predvádzať hudbu dávnych čias zo slovenských miest na originálnych nástrojoch zo 17. a 18. storočia. Svoje poslanie oživovať starú hudbu napĺňa aj spoluprácou so špecialistami.
- 1995 pre potreby koncertnej praxe pomáhal zakladať festival Dni starej hudby a stal sa jeho predsedom, tiež predsedom občianskeho združenia Centrum starej hudby

Ocenenia:

- 1992 Cena Jozefa Kresánka za dovtedajšie celoživotné muzikologické dielo
- 1995 Najkrajšia kniha Slovenska za dielo Duchovný svet krásna (Die Geisteswelt des Schönen)
- 1996 Cena hlavného mesta SR Bratislava in memoriam za celoživotné dielo