Ján Albrecht

- prof. Ján Albrecht
- hudobný teoretik, estetik, muzikológ, hudobník - violista, editor starej slovenskej hudby, zakladateľ a duchovný otec komorného orchestra starej hudby Musica aeterna, organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ, esejista, kunsthistorik

* 07.01.1919 Bratislava
† 20.11.1996 Bratislava

Vzdelanie:

1950 absolvoval konzervatórium v Bratislave (husle)
1954 dokončil štúdium VŠMU (viola), Bratislava
1995 vymenovaný za profesora pre odbor hudobné umenie, teória a dejiny hudby (Hudobná a tanečná fakulta VŠMU Bratislava)

Životopis:

Narodil sa v rodine hudobného skladateľa, organistu, dirigenta a riaditeľa Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina Alexandra Albrechta, ktorý študoval u Bélu Bartóka. Ich dom sa stal na celé generácie doslova dušou bratislavského hudobného života, kultúry a umenia. Je len prirodzené, že sa stal pokračovateľom týchto otcových tradícií.

Jeho láskou však bolo výtvarné umenie a zvlášť maľba, pretože pôvodne túžil stať sa maliarom. Nevynechal žiadnu výstavu v Bratislave, ani vo Viedni. V roku 1937 sa vybral do Nemecka, kde si chcel pozrieť modernú maľbu v Paláci korunného princa, lenže toto oddelenie bolo vtedy už zavreté. Bez zábran, spaľovaný nedočkavosťou, požiadal o povolenie riaditeľa a on mu ho dal. Neskoršie sa dozvedel, že obrazy boli určené na výstavu Zvrhlé umenie.

V povojnových rokoch sa snažil "dohnať stratený čas" a hltal výstavy po celej Európe a v Spojených štátoch, kde ho sprevádzal Tomi Messer. Nadchýnal sa dielami Emila Noldeho a miloval Kokoschkovu tvorbu. Kokoschka mu poslal aj kresbu s francúzskym venovaním. Po jeho smrti dostal ešte od Senty a Alfreda Manauovcov tri nádherné grafiky.

Mnoho obrazov a drobných plastík mu darovali jeho priatelia umelci, čím výrazne obohatili jeho zbierku. Spolu s rodinnými obrazmi a s obrazmi po mojom otcovi ich je úctyhodný počet.

„Živlom Jána Albrechta je slobodná hra asociácií, nenútenosť radosti z objavovania stretajúcich sa zážitkových či významových polí na strane tvorcu umeleckého alebo vedeckého diela i na strane jeho prijímateľa. Život Jána Albrechta je syntézou v kultúrnej enkláve Bratislavy na brehoch Európy: zlučuje a prepája rozličné médiá, umelecké i zdanlivo vzdialené vývinové pásma kultúry, ako matematiku a hudbu, každodenný sokratovský dialóg a čínsku kresbu, hru a starostlivú organizáciu kultúrneho diania, gruzínsky chorál a hĺbkové prúdy európskeho myslenia, Noldeho a Mozarta, vedeckú akríbiu a najneviazanejšiu zábavu.“ Patrí k významným predstaviteľom hudobného života v Bratislave a mal mimoriadny vplyv na rozvoj slovenskej kultúry.

Ján Albrecht, známy aj ako Hansi, bol aj organizátorom kultúrneho života a do sklonku života usporadúval vo svojom dome stretnutia pre mládež s počúvaním hudby. Bol aj editorom starej hudby a zakladateľom súboru Musica aeterna.

Okrem pedagogickej činnosti účinkoval v rozhlase a televízii. Publikoval štúdie z oblasti hudby a všeobecnej estetiky. Činný bol aj ako prekladateľ do nemčiny.

Služobný byt riaditeľa chóru Dómu sv. Martina v dome na Kapitulskej ul. č. 1, musel byť po smrti vdovy po Jánovi Albrechtovi vyprataný. Obrovské duchovné bohatstvo skrývajúce sa v útrobách domu sa po dohode s dedičkou pozostalosti podujalo zachrániť SNM-Hudobné múzeum. Počas intenzívnej polročnej práce spisovania a odvážania vzácnych pamiatok do depozitára Hudobného múzea sa pracovníkom múzea podarilo tento vzácny fond obsahujúci takmer 10000 jednotiek zachrániť. Fond tvorí najmä knižnica - diela, ktoré sú reprezentatívnym výberom z oblasti svetovej odbornej muzikologickej literatúry, výtvarného umenia, filozofie, matematiky a i.; hudobná literatúra - notový archív, kolekcia violovej literatúry, komorných diel všetkých štýlových období a partitúr európskej symfonickej tvorby, najmä z 18. – 20. storočia; fonotéka, pozostávajúca z antologicky zastúpených nahrávok diel európskej i mimoeurópskej hudby, ale vyskytujú sa tu aj v našom prostredí menej známe nahrávky skladieb gruzínskych, rumunských, maďarských, rakúskych, židovských autorov, ide prevažne o vydania zahraničnej produkcie v reprezentatívnom interpretačnom obsadení, čo predstavuje ojedinelý súbor zvukových nahrávok, ďalej osobné dokumenty, rukopisy, fotografický materiál, mobiliár – zariadenie pracovne a hudobného salónu, výtvarné diela a pod. Ďalšie pamiatky, ktoré súvisia najmä s históriou mesta Bratislavy, tiež vzácne výtvarné diela po vzájomnej dohode prevzali aj zbierkové inštitúcie mesta Bratislavy. Táto iniciatíva Hudobného múzea mala za cieľ nielen záchranu a deponovanie historického dedičstva, predovšetkým sa usilovala o návrat atmosféry „Albrechtovského domu“ a perspektívne aj o poskytovanie týchto vzácnych pamiatok ako študijného materiálu pre bádateľov.

Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne v hrobke rodiny Fischerovcov, kde je pochovaná aj jeho manželka Viera Albrechtová (1942 – 2003) a otec hudobný skladateľ Alexander Albrecht (1885 – 1958).

Pôsobenie:

- 1947 - 1955 člen orchestra SND
- Od 1955 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave
- 1955 - 1965 člen kvarteta A. Albrechta
- Od 1967 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK; súbežne učil na konzervatóriu a VŠMU
- 1970 založil súbor pre starú hudbu Musica aeterna. Od roku 1989 začal súbor, ktorý je súčasťou Slovenskej filharmónie do roku 2005, predvádzať hudbu dávnych čias zo slovenských miest na originálnych nástrojoch zo 17. a 18. storočia. Svoje poslanie oživovať starú hudbu napĺňa aj spoluprácou so špecialistami.
- 1995 pre potreby koncertnej praxe pomáhal zakladať festival Dni starej hudby a stal sa jeho predsedom, tiež predsedom občianskeho združenia Centrum starej hudby

Ocenenia:

- 1992 Cena Jozefa Kresánka za dovtedajšie celoživotné muzikologické dielo
- 1995 Najkrajšia kniha Slovenska za dielo Duchovný svet krásna (Die Geisteswelt des Schönen)
- 1996 Cena hlavného mesta SR Bratislava in memoriam za celoživotné dielo

Pocty:

- 1996 seminár Filozofické reflexie hudobného umenia, ktorý sa uskutočnil v dňoch 31. mája - 2. júna v Dolnej Krupej. Hlavnou témou bol spôsob filozofického nazerania na oblasť hudby a umenia, ktorý odráža kniha Duchovný svet krásna prof. Jána Albrechta.
- 1997 medzinárodný seminár Filozofia umenia - Philosophie der Kunst, venovaný pamiatke prof. Jána Albrechta, ktorý sa konal v Šamoríne v dňoch 7. až 11. mája v rámci festivalu starej hudby Samaria.
- 1998 z podnetu Petra Zajíčka vznikol komorný súbor Albrecht collegium
- 1999 medzinárodné sympózium Jána Albrechta Filozofické koncepcie v hudbe a umení - 1999 v Banskej Bystrici, ktorého sa zúčastnili slovenskí, rakúski, nemeckí, českí a ruskí vedci.
- 2001 II. medzinárodné sympózium Jána Albrechta Filozofické koncepcie v hudbe a umení, venované Ladislavovi Mokrému, október v Banskej Bystrici.
- 2003 III. medzinárodné sympózium Jána Albrechta Filozofické koncepcie v hudbe a umení, venované Otovi Ferenczymu, október v Banskej Bystrici.
- 24. - 25.11.2006 usporiadaný Celoslovenský festival v komornej hre MUSICA CAMERATA Ján Albrecht 2006 (pedagógovia: Ľubomír Vávrovič, Radek Šimkovič, žiaci: Stano Masaryk, Vlado Štefka, Michal Karas) Musica Camerata Ján Albrecht (ZUŠ J. Albrechta, Bratislava).
- 2005 dlhodobá výstava autorky Mgr. Miriam Lehotskej prezentujúca odkaz Albrechtovcov v kontexte tradícií domáceho pestovania komornej hudby v bratislavských patricijských rodinách, doplnená autentickým meštianskym zariadením, ktorá sa konala v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy.
- 2006 vyšla kniha Musica aeterna & Ján Albrecht autorky Veroniky Bakičovej. Monografia súboru starej hudby je obohatená o spomienky na kultúrny život Bratislavy v 20. storočí a na rodinu Albrechtovcov. Knihu sponzoroval Albrechtov bratranec Thomas M. Messer, emeritný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku.
- Základná umelecká škola v Bratislave nesie jeho meno - ZUŠ Jána Albrechta.

Pozostalosti Jána Albrechta:

- 2005 pozostalosť po známom hudobníkovi a kunsthistorikovi Jánovi Albrechtovi odkúpilo za 2,7 milióna Sk mesto Bratislava do zbierok Mestského múzea od jeho jedinej dedičky, nevlastnej dcéry. Ide asi o 500 kusov unikátnych dokumentov o umení a histórii mesta, ale aj množstvo výtvarných diel, medzi ktorými sú staré rytiny či portréty rodinných predkov z 1. polovice 19. storočia a dokumenty spojené s rodinou Albrechtovcov, aj moderné diela, napríklad od Oskara Kokoschku či Alexeja Jawlenského. Tieto artefakty sú prevezené do priestorov Mestského múzea a galérie. Galéria mesta Bratislavy tak získala do svojich zbierok 16 vzácnych umeleckých diel, ktoré boli prezentované aj na výstave v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy. Hudobné múzeum Slovenského národného múzea získalo hudobné tlačoviny po Albrechtovom otcovi, skladateľovi Alexandrovi Albrechtovi.

Zaujímavosti:

- Dom Jána Albrechta na Kapitulskej ulici 1 v Bratislave bol dlhé roky miestom stretávania sa európskych intelektuálov. Medzi hostí patril okrem iných aj jeho bratranec Thomas Messer, dlhoročný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku.

Tvorba:

- 1977 Hudobná estetika pre poslucháčov Pedagogickej fakulty UK
- 1982 Podoby a premeny barokovej hudby (hlavné dielo)
- 1986 Eseje o umení
- 1993 Duchovný svet krásy (jeho hlavná teoretická práca – umelecko-filozofická esej analyzuje jednotlivé odbory umeleckej tvorby ako aj vzťah človeka k umeniu...; 1995 vyšla aj v nemeckom preklade - Die Geisteswelt des Schönen - a neskôr aj anglickom preklade)
- 1998 Spomienky bratislavského hudobníka
- 1999 Človek a umenie

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Ján Albrecht - životopis