Ján Albrecht
- prof. Ján Albrecht
- hudobný teoretik, estetik, muzikológ, hudobník - violista, editor starej slovenskej hudby, zakladateľ a duchovný otec komorného orchestra starej hudby Musica aeterna, organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ, esejista, kunsthistorik
* 07.01.1919 Bratislava
† 20.11.1996 Bratislava
Vzdelanie:
1950 absolvoval konzervatórium v Bratislave (husle)
1954 dokončil štúdium VŠMU (viola), Bratislava
1995 vymenovaný za profesora pre odbor hudobné umenie, teória a dejiny hudby (Hudobná a tanečná fakulta VŠMU Bratislava)
Životopis:
Narodil sa v rodine hudobného skladateľa, organistu, dirigenta a riaditeľa Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina Alexandra Albrechta, ktorý študoval u Bélu Bartóka. Ich dom sa stal na celé generácie doslova dušou bratislavského hudobného života, kultúry a umenia. Je len prirodzené, že sa stal pokračovateľom týchto otcových tradícií.
Jeho láskou však bolo výtvarné umenie a zvlášť maľba, pretože pôvodne túžil stať sa maliarom. Nevynechal žiadnu výstavu v Bratislave, ani vo Viedni. V roku 1937 sa vybral do Nemecka, kde si chcel pozrieť modernú maľbu v Paláci korunného princa, lenže toto oddelenie bolo vtedy už zavreté. Bez zábran, spaľovaný nedočkavosťou, požiadal o povolenie riaditeľa a on mu ho dal. Neskoršie sa dozvedel, že obrazy boli určené na výstavu Zvrhlé umenie.
V povojnových rokoch sa snažil "dohnať stratený čas" a hltal výstavy po celej Európe a v Spojených štátoch, kde ho sprevádzal Tomi Messer. Nadchýnal sa dielami Emila Noldeho a miloval Kokoschkovu tvorbu. Kokoschka mu poslal aj kresbu s francúzskym venovaním. Po jeho smrti dostal ešte od Senty a Alfreda Manauovcov tri nádherné grafiky.
Mnoho obrazov a drobných plastík mu darovali jeho priatelia umelci, čím výrazne obohatili jeho zbierku. Spolu s rodinnými obrazmi a s obrazmi po mojom otcovi ich je úctyhodný počet.
„Živlom Jána Albrechta je slobodná hra asociácií, nenútenosť radosti z objavovania stretajúcich sa zážitkových či významových polí na strane tvorcu umeleckého alebo vedeckého diela i na strane jeho prijímateľa. Život Jána Albrechta je syntézou v kultúrnej enkláve Bratislavy na brehoch Európy: zlučuje a prepája rozličné médiá, umelecké i zdanlivo vzdialené vývinové pásma kultúry, ako matematiku a hudbu, každodenný sokratovský dialóg a čínsku kresbu, hru a starostlivú organizáciu kultúrneho diania, gruzínsky chorál a hĺbkové prúdy európskeho myslenia, Noldeho a Mozarta, vedeckú akríbiu a najneviazanejšiu zábavu.“ Patrí k významným predstaviteľom hudobného života v Bratislave a mal mimoriadny vplyv na rozvoj slovenskej kultúry.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ján Albrecht - životopis
Dátum pridania: | 11.11.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | zuzka211 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 625 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.2 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 8m 40s |
Pomalé čítanie: | 13m 0s |
Zdroje: Ján Albert: Arnold Schönberg – tradícia a revolúcia. In: Slovenská hudba č.1, ročník XVII, rok 1991. Bratislava: SMA 1991, s. 33-38., Ján Albrecht: Die Geisteswelt des Schönen (Duchovný svet krásna). Hudobný život, Bratislava 1996, č.17, s.8 (recenzia knihy 5 s.), Ján Albrecht: Die Geisteswelt des Schönen. Bratislava, PT Verlag 1995. (Rezension) Österreichische Musikzeitschrift, Wien 1996, č.10-11, S. 790-792., Rozhovor o Jánovi Albrechtovi. Odvysielané Radio Twist 25.11.1996. , Ján Albrecht odišiel bez rozlúčky. Hudobný život, Bratislava 1996, č.22, s.3 (3 s.). , Post scriptum Jána Albrechta. Hudobný život, Bratislava 1997, č.1, s.4 (1 s.)., S vďakou. Hudobný život, Bratislava 1997, č.22, s.2 (spomienka na Jána Albrechta, 2 s.). , Theorie der morphischen Felder. In: Zborník Filozofické koncepcie v hudbe a umení, venovaný J. Albrechtovi, Bratislava 2000. , Synergetische Musikwissenschaft – ein neues Modell der Disziplin In: Zborník: 2. - Medzinárodné sympózium Jána Albrechta: Filozofické koncepcie v hudbe a umení, venované Ladislavovi Mokrému, Bratislava 2003