referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Piatok, 22. októbra 2021
Vojtech Alexander
Dátum pridania: 11.11.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzka211
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 054
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 
Vojtech Alexander

- doc. MUDr. Vojtech Alexander
- priekopník röntgenológie, prvý röntgenológ na Slovensku, prvý docent a profesor röntgenológie v Uhorsku, zakladateľ nového vedného odboru – rádiológie

* 30.05.1857 Kežmarok
† 15.01.1916 Budapešť

Vzdelanie:

- 1876 miestne lýceum; maturita s vyznamenaním, Kežmarok
- 1881 promócie na Lekárskej fakulte Pázmányovskej univerzity, Budapešť
- 1909 habilitácia v odbore röntgenológie; docent na budapeštianskej lekárskej fakulte
- 1914 mimoriadny profesor röntgenológie


Životopis:

Narodil v rodine mešťanostu, neskôr mestského kapitána. Už počas štúdií na základe dobrých študijných výsledkov a víťaznej odborno-vedeckej práce z oblasti topografickej anatómie pracoval ako pomocná vedecká sila v budapeštianskom Anatomickom ústave a v Patologickom ústave. Na naliehanie otca sa po ukončení štúdií vrátil do rodného mesta, kde sa stal mestským lekárom. Naďalej však živo sledoval vedecké dianie vo svete, publikoval a prednášal, najmä v Spolku spišských lekárov a lekárnikov.

V Kežmarku si otvoril súkromnú prax a aktívne sa zapojil do činnosti Spolku spišských lekárov a lekárnikov. Z jeho iniciatívy bola nemocnica v Kežmarku prebudovaná. Patril k zakladateľom Okrašľujúceho spolku, ktorého poslaním bolo skrášľovanie mesta a okolia výsadbou stromov. V roku 1894 založil Spolok invalidov v Kežmarku, ktorý mal významné sociálne postavenie, aj keď v obmedzenej regionalite. Jeho zásluhou sa elektrifikovalo mesto, urobila kanalizácia, regulácia riek (vysušením jedného ramena rieky Poprad, tzv. "Libapatak", vznikla dnešná Alexandrova alej, ktorá je medzi Garbiarskou ulicou a Učňovskou školou, zalesnilo sa okolie Kežmarku. Ďalej vznikli jeho pričinením Kežmarská akciová elektrifikačná spoločnosť, Uhorský robotnícky invalidný a penzijný spolok. Bol aktívnym členom Kežmarského meštianskeho streleckého spolku, finančne podporoval študentov jednotlivých kežmarských škôl atď. Vysoko hodnotený a uznávaný na poli výskumu aj klinickej praxe bol aj vo svete.

Po prvej správe o historickom objave röntgenových lúčov X roku 1895 odcestoval do nemeckého Würzburgu, kde sa stretol s Wilhelmom Conredom Röntgenom, aby si od neho vyžiadal podrobné správy o novom vynáleze. Dovtedy neznáma forma žiarenia ho nielen facsinovala, ale pochopil, aký veľký význam budú mať röntgenové lúče pre lekársku diagnostiku. Predsavzal si, že aj on bude pracovať s týmto novým druhom žiarenia a špecializoval sa na röntgenológiu. Bol v kontakte s bratislavskou školou fyzikov a intenzívne zbieral informácie o novom druhu žiarenia. V roku 1896 v sieni kežmarskej radnice predniesol referát o X-lúčoch. S húževnatosťou sa pustil do celkom novej, ťažkej a priekopníckej práce. Nedal sa odradiť prvými neúspechmi, desať i stokrát opakoval svoje pokusy, len aby sa dopátral pravdy. Túžil, aby sa potvrdilo, že to, čo robí, má zmysel. Veril, že všetko vynaložené úsilie napokon pomôže chorému človeku, spresní diagnózu, urýchli i zlepší celý liečebný postup. Usilovne pracoval a keď sa mu niečo nevydarilo, vravieval: „Diem perdidi“ – stratil som deň.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.