1931 - Sťahuje sa do nového ateliéru v obytných domoch Tatra banky v Martine, v susednom ateliéri sa usadí Alexy. Spolu s ním intenzívne maľuje v Heľpe a Detve. V kresbách i olejoch ustupuje statickosť a symetria v prospech dynamickej kompozície. Baladicko-pochmúrnej inotácii svojich diel dáva intenzívnejší farebný, tvarový a predovšetkým kompozičný akcent.

1932 - 1933 - S Jankom Alexym cestuje do Poľska. Dokončujú stavbu Slovenského národného múzea v Martine, v ktorej následne otvárajú Národnú galériu slovenskú aj s jeho obrazmi. Maliarsky výber vystavuje spolu s dielami Martina Benku a sochárov Vojtech Ihriského a Ladislava Majerského.

1934 - Bazovský spolu so Zolom Palugyayom maľuje vo Vysokých Tatrách; príležitostne navštevuje Piešťany a tamojšiu Alexyho umeleckú kolóniu. Opúšťa koncepciu monumetalizácie krajiny a človeka. Namiesto baldickosti a redukovanosti farebnej škály nastupujú lyrické akordy v zelených, žltých a fialových tónoch. Farba sa stáva tým najspoľahlivejším tlmočníkom pocitov v mene lyrického imperatívu. Lyrická improvizácia s lineárnosťou a plošnosťou súvisí s prijatím zásad fullovsko-galandovskej výrazovej koncepcie avšak v svojbytnej interpretácii.

1935 - Stáva sa členom Združenia slovenských umelcov; samostatne vystavuje v Prahe (Elán).

1936 - V lete maľuje v Dalmácii; vystavuje na Bienále v Benátkach; zúčastňuje sa na kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. V tvorbe využíva maliarsku skratku a pôsobivou emotívnosťou vytvára nenapodobiteľný svet obrazových básní intímnej lyriky.

1937 - Bol na študijnom pobyte na juhu Jadranského pobrežia, vo Švédsku, Poľsku a v Budapešti. Vracia sa maľovať na Heľpu a Horehronie. Na doporučenie Josefa Čapka ho prezident T.G. Masaryk pozýva do svojho domu v Bystričke.

1939 - Berie si za manželku Annu rodenú Rásztokayovú z Čemíc (1909-1972).

1940 - 1941 - Dokončuje obrazy z prostredia Jadranu a z maľovania na Orave a Horehroní.

1942 - Denník gardista útočí na „jeho výstavného komisára" Karola Vaculíka; je ohrozená bazovského súborná výstava v bratislavskom Dome umenia. V maliarskej tvorbe zanecháva vidiecky motív a sústreďuje sa na zobrazenie mestskej periférie. Farebná paleta je temnejšia, okrem zemitých tónov využíva farbu „Caput mortua", ktorá sa bude nástojčivo objavovať aj v nadchádzajúcom diele.

1943 - Tatra banka predala domy miestnej stoličkovej továrni v Martine a noví majitelia, chcú vysťahovať umelcov z ateliérov.

1944 - 1945 - Vážne ochorie, maľuje len sporadicky. Viac kreslí, ako maľuje. Okrem kresieb využíva techniku tempery a gvašu. Prostredníctvom zátiší objavuje poéziu všednej každodennosti.

1946 - Stane sa nakrátko členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. V maľbe sa sústreďuje na analýzu tvaru so širokou kontúrou.

1947 - 1948 - Za maliarsku tvorbu (Zátišie 1947) mu udelia cenu Povereníctva školstva. Dozrieva v ňom maliarsky záujem o Oravu (Malatiná, Osádky, Vyšný Kubín, Veličná). Umelecké spolky a združenia zanikajú, následníctvo preberá Svaz československých výtvarných umelcov na Slovensku so slovenskou národnou sekciou.