1949 - I. Zjazd slovenských maliarov, sochárov, grafikov a architektov ako jedine prístupnú platformu umeleckej tvorby vyhlasuje metódu socialistického realizmu.

1950 - SNG prvýkrát zakúpila dielo Miloša Alexandra Bazovského - Lazník (1927)

1951 - Dostáva výpoveď z ateliéru v Martine. Koncom roku mu zabavujú 78 obrazov pre nedoplatok daní. Diela sa majú predať na daňovej dražbe.

1952 - 1953 - Na pozvanie maliara Ernesta Zmetáka sa utiahne na Oravu. Zmysel vlastnej existencie nachádza iba v práci. Farebná paleta sa na jeho olejoch výrazne rozžiarila. Začína experimentovať. Ako podkladovú plochu využíva staršie pomaľované plátna a lepenky, na ktorých vytvára bohatý svet štruktúr, čím sa mu otvára cesta k imaginácii a symbolu.

1954 - Pripravuje samostatnú výstavu v Martine a Bratislave, ťažko sa vyrovnáva s úlohami socialistického realizmu. Pokračuje vo svojich tvorivých experimentoch s farbou. Farebnú hmotu vrství a podsypáva pieskom.

1954 - 1955 - Šťastné pracovné leto zažíva s manželkou Anikou v Žaškove. Tu ho postihne záškrt.

1956 - 1957 - Pracuje len sporadicky. Farba získava v jeho tvorbe dominantnú emotívnu a metaforickú podobu. Zostáva preňho tým najspoľahlivejším tlmočníkom vlastných pocitov. Sám o tom píše: „Trpím na delirium colorans..." priam symbolicky sa lúči so svojim ateliérom v obraze Samota - Vtáci odlietajú (1957).

1957 - Zamestnáva ho hľadanie bytu a ateliéru. Spolu s manželkou sa sťahuje do Čemíc. Choroba mu už nedovolí pracovať: „Len najväčšia láska k umeniu ma drží ešte na tomto svete - pre ľudí by som sa už dávno bol zmárnil."

1958 - Karol Vaculík presadí na medzinárodnú prehliadku výtvarného umenia do Benátok jedenásť Bazovského obrazov.

1959 - Pri príležitosti 60. narodenín mu napísalo veľa gratulantov. Karol Vaculík pripravuje pre SNG v Bratislave výstavu Bazovského životného diela.

1960 - Uskutočnila sa výstava „Miloš Alexander Bazovský - Životné dielo" v SNG v Bratislave.

1961 - Vymenovali ho zaslúžilým umelcom.

1962 - Sťahuje sa do Trenčína na Kukučínovu ulicu č. 49.

1964 - Vymenovali ho národným umelcom.

1965 - 1967 - Vo vydavateľstve Tatran vychádza monografia „Miloš Alexander Bazovský" od Karola Vaculíka. Pre postupujúcu chorobu, už len zriedka kreslí a maľuje, vracia sa k motívom „samoty so stromom".

1968 - 15. decembra vo veku 69 rokov zomiera. Pochovajú ho na cintoríne v Trenčíne.

1969 - Vzniká Oblastná galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Základ jej zbierkového fondu tvorí práve dielo M. A. Bazovského.