Miloš Alexander Bazovský
- maliarska osobnosť, jeho diela patria na slovenských aukciách medzi najvýznamnejšie a najžiadanejšie
* 11.01.1899 Turany
† 15.12.1968 Trenčín
Vzdelanie:
- 1921- súkromná maliarska škola prof. Deluga vo Viedni
- 1919 - 1924 Akadémia výtvarných umení v Prahe (prof. J. Loukota, V. Bukovac J. Obrovský. M. Švabinský)
- 1918 - Akadémia výtvarných umení v Budapešti (prof. Š. Réti)
Životopis:
Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším a najznámejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Svojou tvorbou, obsahovo spätou so Slovenskom a výrazovo orientovanou na širšie európske kontexty, sa rozhodujúcou mierou podieľal na konštituovaní slovenskej výtvarnej moderny.
1899 - Narodil sa 11. januára v Turanoch nad Váhom (okres Martin) v rodine učiteľa, redaktora a prekladateľa Kolomana Bazovského. Mal troch súrodencov - Oľgu, Ivana a Vladimíra.
1909 - Začína študovať na maďarskom štátnom gymnáziu v Budapešti.
1919 - Prijímajú ho na Štátnu obchodnú školu v Dolnom Kubíne, kde o tri roky zmaturuje.
1916 - 1918 - Vráti sa na gymnázium do Budapešti, štúdium úspešne ukončí, zloží prijímaciu skúšku na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti (prof. I. Réti)
1919 - Po vzniku Československa sa hlási na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, študuje v prípravke prof. J. Loukotu.
1921 - Študuje na súkromnej maliarskej škole u prof. Deluga vo Viedni, pokračuje v štúdiu na AVU v Prahe u profesorov V. Bukovca, M. Prinera, J. Obrovského a M. Švabinského.
1924 - Po absolutóriu na AVU v Prahe sa vracia do Turian; na poschodí miestneho hostinca si zriadi svoj prvý ateliér; kreslí a maľuje zväčša v plenéri (Orava, Zázrivá, Terchová).
1928 - V Ľubochni otvára svoju prvú súbornú výstavu - pastely s vidieckou tematikou, nemajú očakávaný komerčný úspech.
1929 - Spolužiak Janko Alexy prichádza za ním do Turian, aby ho nadchol pre maľovanie na hornom Liptove a maliarske skusy v zahraničí. Do Paríža cestuje len so Zolom Palugyayom; v Príži Bazovského zaujme francúzska moderna, osobitne dielo P. Gauguina a tiež staré egyptské umenie. V Grand Chaumiér návštevuje kurz kreslenia aktu. Na jeseň sa v trojici (Bazovský, Alexy, Palugayay)vydávajú na pravidelné potulky po strednom a severnom Slovensku. Začína sa intenzívne obdobie zobrazovania témy Slovenska. Bazovský v maľbe a kresbe rieši problémy abstrahovania a fragmentizácie reality. Farebný kolorit je značne redukovaný do tmavomodrých, tmavozelených, sivých alebo zemitých tónov, prislúcha mu baladický tón. Sám o tom hovorí: „Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko čo tu vidíte to je do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, neutešenosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smútky našich osudov... hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu, jeho interiér, nie povrch."
1931 - Sťahuje sa do nového ateliéru v obytných domoch Tatra banky v Martine, v susednom ateliéri sa usadí Alexy. Spolu s ním intenzívne maľuje v Heľpe a Detve. V kresbách i olejoch ustupuje statickosť a symetria v prospech dynamickej kompozície. Baladicko-pochmúrnej inotácii svojich diel dáva intenzívnejší farebný, tvarový a predovšetkým kompozičný akcent.
1932 - 1933 - S Jankom Alexym cestuje do Poľska. Dokončujú stavbu Slovenského národného múzea v Martine, v ktorej následne otvárajú Národnú galériu slovenskú aj s jeho obrazmi. Maliarsky výber vystavuje spolu s dielami Martina Benku a sochárov Vojtech Ihriského a Ladislava Majerského.
1934 - Bazovský spolu so Zolom Palugyayom maľuje vo Vysokých Tatrách; príležitostne navštevuje Piešťany a tamojšiu Alexyho umeleckú kolóniu. Opúšťa koncepciu monumetalizácie krajiny a človeka. Namiesto baldickosti a redukovanosti farebnej škály nastupujú lyrické akordy v zelených, žltých a fialových tónoch. Farba sa stáva tým najspoľahlivejším tlmočníkom pocitov v mene lyrického imperatívu. Lyrická improvizácia s lineárnosťou a plošnosťou súvisí s prijatím zásad fullovsko-galandovskej výrazovej koncepcie avšak v svojbytnej interpretácii.
1935 - Stáva sa členom Združenia slovenských umelcov; samostatne vystavuje v Prahe (Elán).
1936 - V lete maľuje v Dalmácii; vystavuje na Bienále v Benátkach; zúčastňuje sa na kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. V tvorbe využíva maliarsku skratku a pôsobivou emotívnosťou vytvára nenapodobiteľný svet obrazových básní intímnej lyriky.
1937 - Bol na študijnom pobyte na juhu Jadranského pobrežia, vo Švédsku, Poľsku a v Budapešti. Vracia sa maľovať na Heľpu a Horehronie. Na doporučenie Josefa Čapka ho prezident T.G. Masaryk pozýva do svojho domu v Bystričke.
1939 - Berie si za manželku Annu rodenú Rásztokayovú z Čemíc (1909-1972).
1940 - 1941 - Dokončuje obrazy z prostredia Jadranu a z maľovania na Orave a Horehroní.
1942 - Denník gardista útočí na „jeho výstavného komisára" Karola Vaculíka; je ohrozená bazovského súborná výstava v bratislavskom Dome umenia. V maliarskej tvorbe zanecháva vidiecky motív a sústreďuje sa na zobrazenie mestskej periférie. Farebná paleta je temnejšia, okrem zemitých tónov využíva farbu „Caput mortua", ktorá sa bude nástojčivo objavovať aj v nadchádzajúcom diele.
1943 - Tatra banka predala domy miestnej stoličkovej továrni v Martine a noví majitelia, chcú vysťahovať umelcov z ateliérov.
1944 - 1945 - Vážne ochorie, maľuje len sporadicky. Viac kreslí, ako maľuje. Okrem kresieb využíva techniku tempery a gvašu. Prostredníctvom zátiší objavuje poéziu všednej každodennosti.
1946 - Stane sa nakrátko členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. V maľbe sa sústreďuje na analýzu tvaru so širokou kontúrou.
1947 - 1948 - Za maliarsku tvorbu (Zátišie 1947) mu udelia cenu Povereníctva školstva. Dozrieva v ňom maliarsky záujem o Oravu (Malatiná, Osádky, Vyšný Kubín, Veličná). Umelecké spolky a združenia zanikajú, následníctvo preberá Svaz československých výtvarných umelcov na Slovensku so slovenskou národnou sekciou.
1949 - I. Zjazd slovenských maliarov, sochárov, grafikov a architektov ako jedine prístupnú platformu umeleckej tvorby vyhlasuje metódu socialistického realizmu.
1950 - SNG prvýkrát zakúpila dielo Miloša Alexandra Bazovského - Lazník (1927)
1951 - Dostáva výpoveď z ateliéru v Martine. Koncom roku mu zabavujú 78 obrazov pre nedoplatok daní. Diela sa majú predať na daňovej dražbe.
1952 - 1953 - Na pozvanie maliara Ernesta Zmetáka sa utiahne na Oravu. Zmysel vlastnej existencie nachádza iba v práci. Farebná paleta sa na jeho olejoch výrazne rozžiarila. Začína experimentovať. Ako podkladovú plochu využíva staršie pomaľované plátna a lepenky, na ktorých vytvára bohatý svet štruktúr, čím sa mu otvára cesta k imaginácii a symbolu.
1954 - Pripravuje samostatnú výstavu v Martine a Bratislave, ťažko sa vyrovnáva s úlohami socialistického realizmu. Pokračuje vo svojich tvorivých experimentoch s farbou. Farebnú hmotu vrství a podsypáva pieskom.
1954 - 1955 - Šťastné pracovné leto zažíva s manželkou Anikou v Žaškove. Tu ho postihne záškrt.
1956 - 1957 - Pracuje len sporadicky. Farba získava v jeho tvorbe dominantnú emotívnu a metaforickú podobu. Zostáva preňho tým najspoľahlivejším tlmočníkom vlastných pocitov. Sám o tom píše: „Trpím na delirium colorans..." priam symbolicky sa lúči so svojim ateliérom v obraze Samota - Vtáci odlietajú (1957).
1957 - Zamestnáva ho hľadanie bytu a ateliéru. Spolu s manželkou sa sťahuje do Čemíc. Choroba mu už nedovolí pracovať: „Len najväčšia láska k umeniu ma drží ešte na tomto svete - pre ľudí by som sa už dávno bol zmárnil."
1958 - Karol Vaculík presadí na medzinárodnú prehliadku výtvarného umenia do Benátok jedenásť Bazovského obrazov.
1959 - Pri príležitosti 60. narodenín mu napísalo veľa gratulantov. Karol Vaculík pripravuje pre SNG v Bratislave výstavu Bazovského životného diela.
1960 - Uskutočnila sa výstava „Miloš Alexander Bazovský - Životné dielo" v SNG v Bratislave.
1961 - Vymenovali ho zaslúžilým umelcom.
1962 - Sťahuje sa do Trenčína na Kukučínovu ulicu č. 49.
1964 - Vymenovali ho národným umelcom.
1965 - 1967 - Vo vydavateľstve Tatran vychádza monografia „Miloš Alexander Bazovský" od Karola Vaculíka. Pre postupujúcu chorobu, už len zriedka kreslí a maľuje, vracia sa k motívom „samoty so stromom".
1968 - 15. decembra vo veku 69 rokov zomiera. Pochovajú ho na cintoríne v Trenčíne.
1969 - Vzniká Oblastná galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Základ jej zbierkového fondu tvorí práve dielo M. A. Bazovského.
O jeho tvorbe:
Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším a najosobitejším predstaviteľom slovenského moderného umenia. Svojimi jedinečnými dielami sa výrazne podieľal na konštituovaní jeho základov a vniesol do neho nový myšlienkovo-výtvarný rozmer. Autorova silne baladická, expresívna a zároveň poetická, filozofickými reflexiami nasýtená tvorba je nesmierne priliehavou definíciou podstatou a základom slovenskosti. Hoci v jeho tvorbe môžeme presne definovať viaceré vývojové etapy, v ktorých raz uprednostňuje nerovnú líniu sputnávajúcu a vymedzujúcu siluetu tvaru, inokedy favorizuje razantnou farbou nasýtené plochy, či netradičné kompozičné riešenia.
Bazovský je vo svojich dielach vždy iný - mení sa motív farebnosť, rukopisný prednes, či kompozícia. U Bazovského je podstatný kolorit jeho diel - akord hnedých, žltých okrových, červených tónov, je niekedy príznačne rozjasnený oranžovými, či zelenými farbami.
Miloš Alexander Bazovský dôverne poznal Slovensko - v jeho obrazoch sa v stále nových premenách objavujú typické motívy horských masívov i rytmus dolín, pôvabné siluety dedinských kostolíkov, zvoníc, usadlostí, ale i ľudských postáv. Bazovského krajinomaľby objavujú stále nové dimenzie Slovenska - baladickosť a poéziu osamelých senníkov a strúng, dedinských kostolíkov, či k nebu týčiacich sa stromov.
Neoddeliteľnou súčasťou jeho maliarskeho príbehu sú kresby. Bazovský svoje originálne, v smelej skratke videné postrehy prenáša na papier s výnimočnou ľahkosťou a virtuozitou. Vznikajú ako predobraz maliarskeho diela, ako suverénny záznam prvého kontaktu s okolitým prostredím, ako dokument autorovej schopnosti bravúrnou kresliarskou skratkou definovať podstatu a jedinečnosť motívu. Maliarsky príbeh Miloša Alexandra Bazovského je v slovenskom výtvarnom umení ojedinelý. Jeho tvorba má obrovskú výpovednú hodnotu aj dnes. Je stopou a dotykom s dobou, ktorá hoci je dávno minulá, prihovára sa nám stále rovnako aktuálne svojim ľudským rozmerom a nadčasovým posolstvom.
Tvorba:
Z monumentálnej tvorby:
- Detvianska melódia
Ďalšie významné diela:
- Samota
- Na horný koniec
- Horúci deň
- Námestie
- Žltý most
- Malatiná
- Večer na dedine
- Detviansky laz
-Celá jeho maliarska tvorba je založená na výtvarnej reči línie a tvaru s čistou emocionálnou myšlienkou.
