referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hedviga
Nedeľa, 17. októbra 2021
Miloš Alexander Bazovský
Dátum pridania: 11.11.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzka211
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 929
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 

Miloš Alexander Bazovský

- maliarska osobnosť, jeho diela patria na slovenských aukciách medzi najvýznamnejšie a najžiadanejšie

* 11.01.1899 Turany
† 15.12.1968 Trenčín

Vzdelanie:

- 1921- súkromná maliarska škola prof. Deluga vo Viedni
- 1919 - 1924 Akadémia výtvarných umení v Prahe (prof. J. Loukota, V. Bukovac J. Obrovský. M. Švabinský)
- 1918 - Akadémia výtvarných umení v Budapešti (prof. Š. Réti)

Životopis:

Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším a najznámejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Svojou tvorbou, obsahovo spätou so Slovenskom a výrazovo orientovanou na širšie európske kontexty, sa rozhodujúcou mierou podieľal na konštituovaní slovenskej výtvarnej moderny.

1899 - Narodil sa 11. januára v Turanoch nad Váhom (okres Martin) v rodine učiteľa, redaktora a prekladateľa Kolomana Bazovského. Mal troch súrodencov - Oľgu, Ivana a Vladimíra.

1909 - Začína študovať na maďarskom štátnom gymnáziu v Budapešti.

1919 - Prijímajú ho na Štátnu obchodnú školu v Dolnom Kubíne, kde o tri roky zmaturuje.

1916 - 1918 - Vráti sa na gymnázium do Budapešti, štúdium úspešne ukončí, zloží prijímaciu skúšku na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti (prof. I. Réti)

1919 - Po vzniku Československa sa hlási na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, študuje v prípravke prof. J. Loukotu.

1921 - Študuje na súkromnej maliarskej škole u prof. Deluga vo Viedni, pokračuje v štúdiu na AVU v Prahe u profesorov V. Bukovca, M. Prinera, J. Obrovského a M. Švabinského.

1924 - Po absolutóriu na AVU v Prahe sa vracia do Turian; na poschodí miestneho hostinca si zriadi svoj prvý ateliér; kreslí a maľuje zväčša v plenéri (Orava, Zázrivá, Terchová).

1928 - V Ľubochni otvára svoju prvú súbornú výstavu - pastely s vidieckou tematikou, nemajú očakávaný komerčný úspech.

1929 - Spolužiak Janko Alexy prichádza za ním do Turian, aby ho nadchol pre maľovanie na hornom Liptove a maliarske skusy v zahraničí. Do Paríža cestuje len so Zolom Palugyayom; v Príži Bazovského zaujme francúzska moderna, osobitne dielo P. Gauguina a tiež staré egyptské umenie. V Grand Chaumiér návštevuje kurz kreslenia aktu. Na jeseň sa v trojici (Bazovský, Alexy, Palugayay)vydávajú na pravidelné potulky po strednom a severnom Slovensku. Začína sa intenzívne obdobie zobrazovania témy Slovenska. Bazovský v maľbe a kresbe rieši problémy abstrahovania a fragmentizácie reality. Farebný kolorit je značne redukovaný do tmavomodrých, tmavozelených, sivých alebo zemitých tónov, prislúcha mu baladický tón. Sám o tom hovorí: „Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko čo tu vidíte to je do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, neutešenosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smútky našich osudov... hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu, jeho interiér, nie povrch."
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [7]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.