Skúšky nespravil, prepadol nielen z histórie a zemepisu, ale i zo slohovej práce a tak sa bez veľkého záujmu zapísal na Akadémiu krásnych umení, na architektúru. Rád a búrlivo diskutoval v kaviarňach o literatúre už skôr, teraz však, vďaka svojej príbuznej prišiel do kontaktu so spisovateľskou komunitou. Zoznamuje sa s pôvabnou Louisou de Vilmorin s ktorou sa zasnúbil. Po krátkom čase preruší štúdium na Akadémii krásnych umení. Chce slúžiť u letectva. V roku 1921 nastúpil k 2 pluku stíhacieho letectva v Nuhofe. Bol pridelený do opravárskych leteckých dielní, ale to mu bolo málo, chcel lietať. Po ťažkom a dlhom výcviku zložil skúšky a Antoine získal diplom civilného i vojenského pilota.

V roku 1923 ho postihla nehoda pri ktorej sa Antoin a jeho pasažier ťažko zranili. Antoine mal prasknutú lebečnú kosť. Po tejto nehode trvala rodina jeho snúbenice na tom, aby zmenil zamestnanie. Napokon sa podvolil. Odišiel od letectva a stal sa úradníkom, uprednostnil lásku k milovanej žene pred oblohou. Antoine ako úradník nie je šťastný, nebaví ho to, opustí ho aj jeho snúbenica. V tomto období začne písať a v roku 1926 vydá svoju prvú novelu Letec.

Antoine dostáva osvedčenie pilota civilnej dopravy, nastúpi k leteckej spoločnosti v Toulouse. Napriek tomu, že musel začínať ako robotník na linke, mal svoju prácu rád. Prepravoval leteckú poštu medzi Toulouse a Casablankou. Na jeseň 1927 bol menovaný za veliteľa leteckej stanice na myse Juby na západnom pobreží Afriky, ktorá zabezpečovala lety na linke Toulouse - Dakar. Svojou veľkorysou povahou dokázal zlepšiť miestne napäté vzťahy so Španielmi. Trinásť mesiacov, ktoré tu prežil, zúžitkoval vo svojej knihe Pošta na juh, ktorá vyšla v roku 1929 v parížskom vydavateľstve Gallimard, pomenoval ju podľa nápisu na vreciach s poštou. Kariéra sa nezastavila a Exupéry bol vyslaný do Buenos Aires, kde pôsobil v rokoch 1929-1931 ako riaditeľ spoločnosti Aeroposta. Táto prevádzkovala prvé nočné lety medzi Amerikou a Európou. Skúsenosti pri hľadaní kamaráta Henriho Guillaumeta, ktorý sa stratil pri prelete And, ho viedli neskôr k napísaniu knihy Zem ľudí. Po šiestich dňoch hľadania našli zázračne zachráneného pilota v chate poľovníka, kde sa oňho postarala poľovníkova žena.

Rok 1931 bol preňho významný v mnohých ohľadoch. Oženil sa s Consuelou Suncin de Sandoval, vdovou po guatemalskom národnom hrdinovi novinárovi a politikovi Enriqueovi Gómezovi Carillovi. Vyšla jeho kniha Nočný let. Saint-Exupéry bol v tom istom roku menovaný Rytierom Čestnej légie.

Po svojom návrate do Francúzska, kde sa stal obľúbeným a uznávaným členom literárnych kruhov, čelil často finančným problémom. Privyrábal si aj reportážami, napr. o svojej ceste do Moskvy. Roku 1936 bol vyslaný ako reportér do Španielska, kde zúrila občianska vojna. S priateľom Prévotom sa pokúsili o diaľkový let New York - Ohňová zem, ale v Guatemale došlo k havárii a Exupéry utrpel mnohé zlomeniny, ktoré ho na dlhú dobu pripútali na lôžko. Počas tejto doby napísal svoje najúchvatnejšie dielo, ktorému dal názov Zem ľudí. (získal Veľkú literárnu cenu Francúzskej akadémie).

So začiatkom druhej svetovej vojny nastúpil kapitán Saint-Exupéry na letisko v Toulouse. Napriek tomu, že bol lekármi prehlásený za neschopného vojnových letov, usiloval sa, aby sa mohol aktívne zapojiť, čo si nakoniec presadil. Podľa svedkov z jeho jednotky bol jeden z najodvážnejších, bojoval s veľkým nasadením a bez ohľadu na riziko. Z jeho listov je však zrejmé, ako ťažko niesol svoju „slávu“, tu, medzi svojimi priateľmi, ktorých hrdinstvo letcov oslavoval vo svojich knihách, a ktorí ho považovali za zradcu ideálov. A to predovšetkým po vydaní knihy Vojnový pilot roku 1942. V roku 1943 vyšla úžasná filozofická rozprávka Malý princ. Bola to jediná kniha ktorú Saint-Exupéry napísal pre deti spolu s jeho vlastnými kresbami. V tom istom roku vyšiel aj List rukojemníkovi.