Osem zväzkov Hospodára spolu s ostatnými spismi, ako bol Zelinkár ( Trnava 1793 ), Slovenskí včelár, O uhoroch aj včelách rozmlúvání medzi uradskíma a richtárom ( obidva Trnava 1802 ), tvorí na vtedajšie pomery pomerne obsažnú encyklopédiu poľnohospodárstva, určenú pre široké ľudové vrstvy. No je to viac: je to aj výchova roľníka k novému životu, k národnému povedomiu, k ľudskej hrdosti a dôstojnosti, k pracovitosti, k racionálnemu chápaniu života a k demokratickému súžitiu. Tu Fándly nabáda roľníkov k spoločnému plánovaniu celoročnej práce, lebo vie, že zdokonaliť hospodárstvo možno len združenými silami. Fándly by bol vo výchove slovneského roľníka šiel ďalej, bol by sa pustil i do kritiky vrchnosti, ale to už pri zostrenej pojozefínskej cenzúre nebolo možné. O jeho autorskej svedomitoti svedčí, že uvádzal pramene, z ktorých čerpal alebo prekladal. Fándly veril, že s hospodárskym rozvojom národa sa bude rozvíjať aj jeho kultúra. Tomuto presvedčeniu dal výraz v Druhom obetúvání čiže venovaní svojho prvého zväzku Hospodára. Hovorí v ňom, ako sa zaradoval, keď sa pred troma rokmi založilo "literné učené tovarišstvo", a ako sa zarmútil, že pre politické premeny v krajine ochablo. Obracia sa na krajanov rečou, v ktorej pripomína slávu slovenských predkov, žijúcich v krajine od 5. storočia. Poznamenáva, že z nich pochádzali slávni panovníci, že medzi nimi ako prvými Slovanmi šírili slovanskou rečou kresťanstvo Cyril a Metod, že Slováci majú meno od "slávy", lebo víťazili nad Rimanmi a inými nepriateľmi. Potom povzbudzoval k spojeniu síl v presvedčení, že sa slovenská literatúra rozvinie a dosiahne svoj keď nie zlatý, tak strieborný vek. Akokoľvek veľká bola horlivosť, ušľachtilá a národu potrebná osvetová práca, ktorú vykonal Fándly, ohlas na ňu nebol primeraný jej významu. Tretí diel Hospodára mohol vydať až o osem rokov neskoršie. Tu uverejnil listy ( vyše 24 ) tých čitateľov, ktorí pochopili význam jeho snaženia a vyjadrili radosť a súhlas s jeho dielom. Z Viedne mu napísal tajomník tamojšieho "stánku" Tovarišstva, že by bolo potrebné založiť aj slovenské noviny, že Slováci vo Viedni by poskytli všetku pomoc, že sa o tom radia a uvažujú o prostriedkoch. Z plánu však nebolo nič, pravdepodobne pre nedostatok kapitálu. V treťom diele nachádzame aj oslavnú báseň na činnosť Tovarišstva, v ktorej sa osobitne spomína každý význačnejší slovenský spisovateľ. Báseň Chválospev o učeném slovenském tovarišstvu ( na 7. stranách ).
Fándlyho slovenčina nie je učenecká, vety sú prosté a jasné, akoby roľník rozprával s roľníkom. Okrem toho jeho úvody ( obetúvaňí ) sú presýtené národným povedomím, láskou k reči ľudu a hrdoťou z cyrilometodovskej tradície.