Pravda, tento Byronov titanizmus viedol mnohých romantických básnikov k odvratu od prítomnosti, k neplodnému svetobôľu. Byronova básnická sláva však nespočíva iba v jeho romanciach, začínajúcich sa Džaurom, ktoré vyhovovali vkusu súčasnej generácie, lež predovšetkým v satirách, z ktorých vyniká Don Juan (1819-1824). Je to jedna z najväčších anglických básnických skladieb. Svoju postavu, opäť pojatú autoštylizačne, vedie mnohými dobrodružstvami cez krajiny Stredozemného mora k stroskotaniu lode a prežívaniu lásky k prírode, cez Orient do tureckých serailov, vojnovými krízami až po intrigánsky dvor Kataríny II. a napokon do Anglicka, kde nemilosrdnou satirou zahŕňa horné vrstvy spoločnosti.
K napísaniu Väzňa Chillonského (1816) inšpirovala Byrona návšteva hradu Chillon pri Ženevskom jazere, kde bol väznený francúzsky republikán a voľnomyšlienkár Bonnivard, ktorý obhajoval nezávislosť Švajčiarska. Hrdina tejto básnickej poviedky je verejným činiteľom. Stelesňuje túžby svojho národa, ktoré svojimi pokrokovými snahami pomáha splniť. Autor týmto dielom vyzdvihol slobodu ako jedinú záruku šťastného rozvoja ľudstva. Byron žil v prevratnej, revolučnej etape vývoja spoločnosti. Vo svojom básnickom diele i nepokojnom živote bojoval proti tyranii, náboženskému fanatizmu, šovinizmu a kastovníctvu. Hrdinovia jeho diel sú bojovníci za slobodu proti akémukoľvek bezpráviu. Sám vystúpil v parlamente ohnivou rečou proti zákonodarstvu nespravodlivému voči chudobe a zomrel ako účastník boja gréckeho národa za slobodu. Byronove dielo ďaleko presahuje národné a triedne hranice svojho pôvodcu. Prinieslo nespokojnosť, vzburu a túžbu po novom živote.