RUDOLF JAŠÍK

Narodil sa 2.12.1919 v Turzovke na Kysuciach. Jeho rodičmi boli: otec Rudolf (predavač) a matka Anna (domáca). Bol najstarší z troch detí, jeho bratmi boli Ladislav a Viktor. V roku 1924 mu otec odišiel za prácou do Kanady a matka s deťmi žila u starých rodičov. Po ukončení ľudovej školy v Podvysokej odišiel R. Jašík študovať na gymnázium v Nitre a neskôr v Kláštore pod Znievom. Vzhľadom na rodinné ťažkosti R. Jašík nedokončil štúdiá na gymnáziu a odišiel pracovať do fabriky v Zlíne, kde pracoval v obuvníckych dielňach a kde zároveň navštevoval exportnú obchodnú akadémiu. Počas Druhej svetovej vojny bol Jašík veľakrát väznený za šírenie protinacistických myšlienok. V tomto období začal aj literárne tvoriť. Boli to predovšetkým malé básne, ktoré však medzi jeho dielami nemajú väčší význam. Jako básnik tvoril v 40-tych rokoch čiastočne pod vplyvom nadrealizmu - zbierky Ypsilon a Dve rieky. V čase medzi rokmi 1941-1943 bol vojakom v ZSSR. Potom v roku 1943 nastúpil do služby vo vojenskom rozhlase v Bratislave. V januári bol vo väzení v Prešove za to, keď v opilosti v jednej krčme postrhával obrazy Hitlera a Tisa zo stien a rozdupal ich. Potom však dostal amnestiu. V polovici roku 1944 sa pripojil k partizánskej skupine Albína Grznára. Keďže ho hľadali Nemci, musel utekať a skrývať sa na rôznych miestach. Jedným z nich bolo aj město Baťovany (dnešné Partizánske), kde nadviazal spojenie s komunistami. Zakrátko sa stal členom Komunistickej strany Slovenska. Vtedy sa začala jeho intenzívna práca v straníckych, politických a verejných funkciách. V tom čase nastúpil do Závodov 29. augusta v Partizánskom, kde roku 1949 pracoval jako redaktor závodného časopisu Slobodná práca. Taktiež bol aj spoluredaktorom a prispievateľom novín Hlas Nitrianskeho kraja. Tu sa prejavil jako dobrý komunistický novinár, keď v týchto časopisoch uverejňoval svoje publicistické príspevky a reportáže. Po oslobodení Slovenska sa zečala rozvíjať jeho literárna tvorba. V časopise Slobodná práca uverejnil svoje prvé významnejšie diela: zbierku Moje město, básnickú úvahu Dušičkový motív, poviedku Vianočná balada a črtu Mlčanlivé Vianoce. V roku 1946 začal písať prózu Laktibrada, ktorá je ladená autobiograficky. 27.10.1946 sa oženil s Hedvigou Hodálovou. V roku 1947 ochorel na tuberkulózu a liečil sa v sanatóriu vo Vysokých Tatrách. Po návrate z liečenia pracoval v časopise Slobodná práca, jako aj v Leninskom krúžku pre marxistický výskum mládeže, ktorý založil.