Patrí k tzv. strednej generácií a tým je vlastne do určitej miery vyjadrená jeho umelecká orientácia, nepatril do žiadnej skupiny, išiel svojou vlastnou cestou, pochádza zo Záhoria, z Jakubova, ktorému zostal verný aj v svojej literárnej tvorbe. Vyštudoval filozofickú fakultu, pracoval v rôznych vydavateľstvách. Základnými motívmi sú príroda, dedinské prostredie, erotika a život záhorákov. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Slávnosti baránkov nadviazal v nej na tradície, opisuje dedinské prostredie, prírodu. Sugestívne pôsobia na človeka obrazy ktoré tu vyjadril (učeň zeme, prírody) je to poézia blízka Hollého Selankám. Zbierka O veľkej zmyselnosti bielych ovečiek tu sa prejavuje ďalšia črta jeho poézie, pestrosť v jazyku, hrá sa so slovami. Zbierka Čerešňový hlad – erotika, príroda, zaujímavé je, že tu nachádzame aj básne k tradíciám. Žil v období socializmu a tiež splatil daň dobe básňou Strana. Takáto orientácia je len chvíľková, z hľadiska formálneho využíva voľný verš. Dominuje tu hra so slovami. Tvorivé prístupy nachádzame v zbierkach z rokov osemdesiatych pod názvami: Tichá domácnosť, Maľovanie jarma, Moravianska venuša je to prechod od ľúbostnej k prírodnej lyrike, nachádzame tu aj básne v ktorých odsudzuje vojnu a vyrovnanie sa so smrťou človeka v básni O smrti. Tu vrcholí erotizmus v poézií, ale aj narábanie s prostriedkami jazyka, využíva neologizmy (nové slová), záhoráčtinu, češtinu, texty sú prekladané povesťami a ľudovými pesničkami, často bol témou jeho zbierok jazyk. Kniha Idiotikum, Ľudský sendvič. Prozaická tvorba je v dielach Sedláci, Mlynárka má holubičku, Tajná kniha záhorákov : podáva tu obraz o živote záhoria, jeho príbehy sú humorné a využíva nárečové prvky na spestrenie príbehov. Majstrovstvo v jazyku a jeho využívania dokázal tým, že Tajovského Ženský zákon pretlmočil do záhoráčtiny. Táto hra sa hráva ešte dodnes a patrí k vrcholom slovenskej činohry.