V 11-ročnom období medzi rokmi 1957 až 1968 precestoval King, Jr. viac ako šesť miliónov míľ (9 656 064 kilometrov) a verejne prehovoril viac ako 2 500-krát. Objavil sa všade, kde bola nespravodlivosť. Popritom napísal päť kníh a množstvo článkov. V tých rokoch viedol aj masívny protest v Birminghame (št. Alabama), vďaka ktorému sa dostal do pozornosti celého sveta. Z tohto obdobia sa zachoval známy List z väzenia v Birminghame (Letter from a Birmingham Jail), ktorý sa stal manifestom blížiacej sa "revolúcie". King, Jr. v ňom vyjadril vieru na uznanie volebného práva Afroameričanom. Svojimi myšlienkami "infikoval" aj minimálne 250 000 ľudí, ktorí ho prišli podporiť v pokojnom pochode do Washingtonu. Práve tam zaznel jeho pamätný prejav do ktorého zakomponoval slová: "Mám taký sen...". V tento deň prišli Kinga juniora podporiť nielen Afroameričania, ako by sa mohlo zdať. Vo svojom prejave sa znova raz predviedol ako výborný rétor, ktorý dokázal udržať pozornosť svojich poslucháčov a mocným hlasom ich strhnúť na svoju stranu.
Martina L. Kinga, Jr. asi dvadsaťkrát zatkli a najmenej štyrikrát na neho zaútočili. Za svoje zásluhy získal päť čestných titulov a v roku 1963 ho časopis Time vyhlásil za Muža roka. King, Jr. sa stal nielen symbolom revolúcie za rovnoprávnosť, ale aj ikonou celosvetového boja za rovnosť rás. Ako 35-ročný sa stal v roku 1964 najmladším držiteľom Nobelovej ceny za mier. V tom istom roku prijali v USA zákon o občianskych právach a o rok neskôr pozmenili zákon o volebnom práve.

Martin L. King, Jr. zomrel 4. apríla 1968 na následky zranenia, ktoré utrpel pri streľbe v Memphise (št. Tennessee). V osudovej chvíli stál na balkóne izby hotela Lorraine. Do mesta zavítal, aby podporil chudobnú časť spoločnosti, ktorú v tom čase sužovala najmä nezamestnanosť. Chcel tak upozorniť na potrebu riešenia vnútorných problémov krajiny, ktorú v tom čase oslabovala vojna vo Vietname. Jeho smrť vyvolala pohoršenie, no mnohým, ktorí sa báli jeho reformátorskej povahy, odľahlo. Smrť M. L. Kinga, Jr. vtedy mnohí porovnávali s atentátom spáchaným na prezidenta Johna F. Kennedyho z roku 1963. Vtedajší šéf Bieleho domu Lyndon B. Johnson vyhlásil, že "vzali život mužovi, ktorý symbolizoval slobodu a vieru". Vo svojom prejave zároveň zdôraznil vieru v sen M. L. Kinga, Jr. a jeho budúcnosť. Atentát sa rovnako ako v prípade Kennedyho nepodarilo objasniť. Polícia síce zatkla a súd poslal za mreže istého Jamesa Earla Raya, motív sa však od neho nikdy nedozvedela. Vraždu dodnes nevie nikto relevantne vysvetliť ani v Múzeu občianskych práv, ktoré je zriadené v hoteli Lorraine.