Reverend Bojovník - Martin Luther King Jr.

Reverend Bojovník - Martin Luther King Jr.

Bojovník za ľudské práva Martin Luther King, Jr. sa narodil 15. januára 1929 v Atlante (št. Georgia). Len málokto vie, že krstné meno, ktoré používal v čase svojej najväčšej popularity nebolo meno, ktorým ho pokrstili. V krstnom liste mal totiž uvedené "Michael". Rodina M. L. Kinga, Jr. bola známa tým, že od čias jeho starého otca sa muži v ich rodine venovali pastoračnej činnosti. Druhým domovom rodiny reverenda Martina Luthera Kinga, seniora a jeho manželky Alberty Williams King bol preto Ebenezerský baptistický kostol v Atlante.

Martin Luther King, Jr. navštevoval segregovanú, verejnú školu v Georgii a ako 15-ročný maturoval. Tri roky po skončení II. svetovej vojny (1948) získal na Morehouse College bakalársky titul zo sociológie. Po troch rokoch štúdia teológie v Crozerovom teologickom seminári (CTS) v Pennsylvánii, kde ho zvolili za prezidenta zväčša belošského ročníka, mu v roku 1951 udelili titul bakalára teológie. So štipendiom, ktoré získal na CTS ho prijali na Bostonskú univerzitu, kde získal doktorát zo systematickej teológie. Práve v Bostone stretol ženu svojho života - Corettu Scott, ktorá mu porodila dvoch synov a dve dcéry. Dvojica sa zosobášila 18. júna 1953. Ich prvá dcéra Yolanda Denis prišla na svet v novembri 1955, syn Martin Luther III. sa narodil v októbri 1957, ďalší syn Dexter Scott v januári 1961 a dcéra Bernice Albertine v marci 1963. Všetky deti šli v otcových šľapajach, podporovali boj za občianske slobody, hoci nie vo všetkých názoroch sa zhodli.

V roku 1953, podľa iných o rok neskôr, sa King junior stal pastorom v Montgomery (št. Alabama). Vždy zapálený pre ľudské práva príslušníkov svojej rasy, stal sa aj členom výkonnej rady Národného združenia pre podporu farebných (National Association for the Advancement of Colored People) - najstaršej a najvplyvnejšej organizácie na ochranu ľudských práv v USA.

Na začiatku decembra roku 1955 prijal rolu lídra na prvej veľkej nenásilnej demonštrácii Afroameričanov. Demonštrácia súvisela s autobusovým bojkotom, ktorý odštartovala dnes už nežijúca legenda antisegregačného hnutia Rosa Parks. Afroameričanka, od Kinga staršia o 16 rokov sa preslávila, keď si 1. decembra 1955 s ďalšími troma Afroameričanmi sadla do časti autobusu vyhradenej pre "bielych spoluobčanov". Následne ich šofér autobusu James Blake vyzval, aby sa presunuli do zadnej časti vozidla. Všetci, okrem Rosy Parks poslúchli. Blake následne kontaktoval políciu, ktorej príchod vyústil v zatknutie neústupčivej a neposlušnej občianky. Na druhý deň sa predstavitelia černošskej komunity v meste zišli u Kinga, Jr., ktorý im vo svojom kostole ponúkol priestor pre prípravu na reakciu. Tou bol slávny bojkot známy ako "Montgomery Bus Boycott". Z dnešného pohľadu išlo o prvú významnú udalosť, ktorá viedla k odstráneniu segregácie. Rosu Parks súdili, no komunita ju podporila 382-dňovým bojkotom autobusov.

Jedným z jeho organizátorov bol práve King, Jr. Už v tom čase bol jeho vzorom Ghándí. Oslovila ho jeho filozofia, v ktorej našiel smerovanie pre tú svoju. Podporený ideou nenásilného odporu, rozhodol sa spraviť z USA krajinu, v ktorej budú občianske slobody a ľudské práva platiť pre každého rovnako. Kinga, Jr. v čase bojkotu dvakrát zatkli, jeho dom sa odporcovia snažili zničiť bombou, tamojšie úrady a mestská správa pravidelne rozhodovali v prospech zachovania rasovej segregácie. Bojkot sa aj napriek tomu skončil prvým veľkým víťazstvom, keď 21. decembra 1956 Najvyšší súd deklaroval porušenie základných ľudských práv a segregáciu v autobusoch vyhlásil za protiústavnú. Odvtedy, hoci to bol iba prvý krok k zmene spoločenskej klímy, cestujú v hromadnej doprave v USA "bieli" a "čierni" bez rozdielu. Práve vtedy sa King, Jr. stal vodcom v boji za rovnoprávnosť.
V roku 1957 ho zvolili za prezidenta Southern Christian Leadership Conference (SCLC), organizácie vytvorenej na zabezpečenie nového a silnejúceho odboja za ľudské práva. Ideály organizácie prevzal King, Jr. z kresťanstva, jej funkčný model od Ghándího. Úlohou SCLC bolo usmerniť černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch na ceste za ich spoločným cieľom - k reforme zákonov o občianskych slobodách. Na čele skupiny stál do svojej smrti.
V 11-ročnom období medzi rokmi 1957 až 1968 precestoval King, Jr. viac ako šesť miliónov míľ (9 656 064 kilometrov) a verejne prehovoril viac ako 2 500-krát. Objavil sa všade, kde bola nespravodlivosť. Popritom napísal päť kníh a množstvo článkov. V tých rokoch viedol aj masívny protest v Birminghame (št. Alabama), vďaka ktorému sa dostal do pozornosti celého sveta. Z tohto obdobia sa zachoval známy List z väzenia v Birminghame (Letter from a Birmingham Jail), ktorý sa stal manifestom blížiacej sa "revolúcie". King, Jr. v ňom vyjadril vieru na uznanie volebného práva Afroameričanom. Svojimi myšlienkami "infikoval" aj minimálne 250 000 ľudí, ktorí ho prišli podporiť v pokojnom pochode do Washingtonu. Práve tam zaznel jeho pamätný prejav do ktorého zakomponoval slová: "Mám taký sen...". V tento deň prišli Kinga juniora podporiť nielen Afroameričania, ako by sa mohlo zdať. Vo svojom prejave sa znova raz predviedol ako výborný rétor, ktorý dokázal udržať pozornosť svojich poslucháčov a mocným hlasom ich strhnúť na svoju stranu.
Martina L. Kinga, Jr. asi dvadsaťkrát zatkli a najmenej štyrikrát na neho zaútočili. Za svoje zásluhy získal päť čestných titulov a v roku 1963 ho časopis Time vyhlásil za Muža roka. King, Jr. sa stal nielen symbolom revolúcie za rovnoprávnosť, ale aj ikonou celosvetového boja za rovnosť rás. Ako 35-ročný sa stal v roku 1964 najmladším držiteľom Nobelovej ceny za mier. V tom istom roku prijali v USA zákon o občianskych právach a o rok neskôr pozmenili zákon o volebnom práve.

Martin L. King, Jr. zomrel 4. apríla 1968 na následky zranenia, ktoré utrpel pri streľbe v Memphise (št. Tennessee). V osudovej chvíli stál na balkóne izby hotela Lorraine. Do mesta zavítal, aby podporil chudobnú časť spoločnosti, ktorú v tom čase sužovala najmä nezamestnanosť. Chcel tak upozorniť na potrebu riešenia vnútorných problémov krajiny, ktorú v tom čase oslabovala vojna vo Vietname. Jeho smrť vyvolala pohoršenie, no mnohým, ktorí sa báli jeho reformátorskej povahy, odľahlo. Smrť M. L. Kinga, Jr. vtedy mnohí porovnávali s atentátom spáchaným na prezidenta Johna F. Kennedyho z roku 1963. Vtedajší šéf Bieleho domu Lyndon B. Johnson vyhlásil, že "vzali život mužovi, ktorý symbolizoval slobodu a vieru". Vo svojom prejave zároveň zdôraznil vieru v sen M. L. Kinga, Jr. a jeho budúcnosť. Atentát sa rovnako ako v prípade Kennedyho nepodarilo objasniť. Polícia síce zatkla a súd poslal za mreže istého Jamesa Earla Raya, motív sa však od neho nikdy nedozvedela. Vraždu dodnes nevie nikto relevantne vysvetliť ani v Múzeu občianskych práv, ktoré je zriadené v hoteli Lorraine.