Ustavične pracoval na zlepšení svojho motoru a čoskoro získal pozornosť nových investorov. Stalo sa tak po tom, čo na soľnom jazere dokázal vo svojom aute ísť rýchlosťou 147 kilometrov za hodinu, čo bol vtedy svetový rekord. O Fordovi písali vo všetkých amerických novinách, bol slávny a tak vznikla spoločnosť s jeho menom: Ford Motor Company. Spočiatku mal však v nej len 25,5 percenta akcií, bol v nej vrchným inžinierom a viceprezidentom. Stal sa však dušou podniku a tak sa rýchlo vypracoval na jeho väčšinového vlastníka a prezidenta. Konečne mohol zaviesť do výroby svoj slávny model Ford T, na tie časy veľmi jednoduché, lacné a kvalitné auto, ktoré sa spoľahlivo pohybovalo po zlých cestách.

Jeden za troch
Pred Modelom T pracovali na montáži auta dvaja až traja robotníci, ktorí museli ovládať všetky druhy práce a boli zodpovední za jej kvalitu. Ford však ako prvý zaviedol výrobu na montážnej linke, kde viacerí robotníci robili len obmedzené úkony. Keďže boli jednoduchšie, získali v nich zručnosť a robili ich veľmi rýchlo. Bola to veľmi efektívna, ale aj otupujúca práca. A tak sa často stávalo, že kvalifikovaní robotníci dávali z firmy výpoveď.

Ford sa ich rozhodol motivovať. Dal im raz také platy ako mali robotníci inde a priznal im aj podiel na zisku. Ako jeden z prvých v Amerike im poskytol osemhodinový pracovný čas a päťdňový pracovný týždeň. Pre príslušníkov ich rodín zabezpečil lekársku starostlivosť, školy i rekreačné zariadenia. Jedným z jeho sloganov pre motiváciu ľudí bolo: „Či si už myslíš, že to robíš dobre alebo nie, vždy máš pravdu.“ Svojich zamestnancov nikdy nepodceňoval. Zabezpečil, aby mohli uplatniť svoje kritické pripomienky i zlepšovateľské návrhy. „Podnik, ktorý neprináša nič iného ako peniaze, je úbohý podnik,“ tvrdil. Táto filozofia sa mu vyplatila. Jeden jeho robotník mal takú produktivitu práce, ako traja robotníci v iných podnikoch.