Pytagoras

Je jednou z najvýraznejších postáv staroveku – starogrécky filozof, náboženskomorálny reformátor, matematik, astronóm, akustik. Žil asi 572 pred Kr. až 496 pred Kr. a pochádzal z ostrova Samos. Vychovávali a vyučovali ho najpreslávenejší mudrci tej doby. Od neho samotného sa nezachovala ani jedna písomná správa, zato však nespočetné iné pramene o ňom podávajú dostatok informácií. Mnohí z autorov týchto správ boli historici, niektorí boli priamo pytagorejci.

Pytagoras strávil dlhé roky svojho života putovaním za poznaním a múdrosťou. Milétos, Kréta, Délos, Sparta, Fenícia, Judea – to boli zastávky jeho putovania. Jeden historický prameň prináša aj správu o jeho návšteve u Zoroastra. Svoje putovanie dokončil v Egypte, kde pobudol viac než dvadsať rokov a kde bol zasvätený do veľkých mystérií. Potom sa vrátil na svoj rodný ostrov, ale krátko nato sa po invázii Peržanov odobral do južného Talianska, ktoré vtedy spadalo pod vládu veľkého Grécka. Tam v meste Krotón založil rád – spolok.

Toto spoločenstvo alebo bratstvo bolo eticko-politickým a filozoficko-náboženským spolkom. V ňom považovali Pytagora za veľkú autoritu a výrok „Pytagoras to povedal“ sa vraj používal ako argument pri uplatňovaní nejakého názoru. Politické víťazstvo demokratov v Grécku prinieslo Pytagorovi ako obhajcovi aristokracie (tzn. vláda najlepších) a jeho stúpencom mnohé prenasledovania. Pri jednom povstaní ľudových más bol ich rádový dom v Krotóne vypálený, pričom väčšina prítomných členov bratstva zahynula. Pytagoras ušiel do Metapontu, kde napokon vo vysokom veku aj zomrel. Jeho náuka žila ďalej, udržovaná po celom Taliansku a Grécku rádom, ktorý založil a ktorého fragmenty sa udržali až dodnes.

Podstatou všetkého je podľa Pytagora číslo. Číslo je podľa neho princíp, ktorý dáva veciam určitosť, jasnosť, poznateľnosť. Čísla sú aj symbolom etických hodnôt a vzťahu medzi ľuďmi. Pytagoras sa pokúsil vystihnúť harmóniu sveta, jeho symetriu a úmernosť pomocou číselných vzťahov.
Zvláštny význam pripisoval číslu 10, ktoré je súčtom čísel 1, 2, 3 a 4. Podľa Pytagorových predstáv Zem, Slnko a všetky planéty obiehajú okolo centrálnej ohnivej gule. Tak Pytagoras po prvýkrát pripustil pohyb Zeme.

Dnes je známy najmä svojou „Pytagorovou vetou“, v ktorej dal do vzťahu dĺžky strán pravouhlého trojuholníka. Ťažko povedať ako na to prišiel. Legenda vraví, že pri pozeraní na dlaždice pri prechádzke ...
Umožňuje jednoducho vypočítať dĺžku tretej strany trojuholníka, ak sú známe dĺžky jeho dvoch zvyšných strán.
Slovne sa veta dá formulovať takto:
Obsah štvorca zostrojeného nad preponou (najdlhšou stranou) pravouhlého trojuholníka je rovný súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami.

Pytagorovu vetu možno vyjadriť rovnicou:
a²+b²=c²

Veta sa dá aj obrátiť:
Ak v nejakom trojuholníku štvorec nad jeho najdlhšou stranou sa rovná súčtu štvorcov nad jeho zvyšnými stranami, tak trojuholník je pravouhlý s pravým uhlom oproti najdlhšej strane.