Július Barč Ivan životopis

Július Barč Ivan
Bol znalec cudzích jazykov (NJ, AJ, FR). Otvorila sa mu cesta k spoznaniu svetovej literatúry. Vyštudoval teológiu, určitý čas pôsobil ako kňaz na východnom slovensku neskôr pracoval v matici slovenskej. Pochádzal z Krompách jeho rodisko sa mu stalo námetom pre hru 3000 Ľudí : hra sa viaže k udalostiam krompašskej vzbury autor sa dôsledne nepridŕža historických udalostí, celé tvoria iba rámec tejto hry v ktorej nastolil sociálne problémy. Mastný hrniec Dej sa odohráva v malom mestečku Tuťotíne kde žije aj stredoškolský profesor Bábik občania sa dozvedia z rozhlasu, že Bábik bol zvolený za ministra a tak sa zmení vzťah obyvateľov, jeho ženy a dcéry k nemu. Začínajú mu nadbiehať, sú k nemu mimoriadne milý, no tesne pred jeho odchodom na vymenovanie do hlavného mesta dôjde k odhaleniu omylu ministrom bol zvolený skutočne Bábik ale iný keď sa to dozvedia obyvatelia zmenia svoj postoj k nemu autor tu kritizuje vypočítavosť a dvoj tvárnosť ľudí. Ďalej napísal drámu Matka : ktorá je veľmi podobná Stodolovej Bačovej žene, matka je vdova a má dvoch synov z ktorých starší odchádza do Ameriky hľadať prácu. Už pri odchode ho mladší brat obral o časť majetku ktorý zdedili po otcovi kúpi mu lístok do Ameriky. Starší brat v Amerike túži len po jednom vrátiť sa domov len čo si zarobí peniaze na spiatočnú cestu. Jeho návrat rozruší mladšieho brata ktorý sa domnieva, že bude chcieť majetok o ktorý ho obral. Starší brat netúži po majetku, chce byť doma blízko svojej rodiny, mladší Paľo tomu nechce uveriť a konflikt sa vyostrí natoľko, že hrozí bratovražda. Matka aby zabránila tomuto činu sama si zoberie život v domnení, že sa bratia uzmieria nad jej mŕtvym telom. Neznámy jej námetom je uskutočnenie božieho kráľovstva na zemi. Dvaja zachytáva v nej dvoch cirkusových klaunov ktorý sa nemôžu odpútať jeden od druhého lebo cítia zodpovednosť za smrť spolupracovníka. Má prvky tzv. absurdnej drámy a hrdinovia sa nachádzajú v situácií z ktorej niet úniku. Veža autor tu využil biblický námet zo stavania babylonskej veže. Hovorí v nej o stavbe mesta v ktorom si ľudia postavia vežu, má to byť veža lásky čím autor chce vyjadriť túžbu po harmonickom spolužití ľudí. Husličky z javora je jeho ďalšie dielo.