Karol Kuzmány

* 16.11.1806 Brezno
+ 14.8.1866 Štubninanske Teplice (teraz Turčianske Teplice)

Vzdelanie

1817-20 – gymnázium, Dobšiná
1820-22 – gymnázium Gemer
1822 – evanjelické lýceum, Bratislava
1828 -29 – univerzita (štúdium teológie, filozofie a dejín), Jena
3. 12. 1849 – viedenská evanjelická teologická fakulta ho menovala za profesora praktickej teológie
1863 – čestný doktorát teológie (ThDr. h. c.), Viedeň

Pôsobenie

• 1829-30 vychovávateľ, neskôr profesor evanjelického lýcea v Kežmarku
• 1830 kaplán, Banská Bystrica
• 1830 farár, Zvolen (od novembra)
• 1836-38 vydával almanach Hronka s podtitulom Podtatranské zábavnice
• 1839 vychovávateľ u Cékušovcov, Kežmarok
• 1844 založil opatrovňu
• 1847 predseda Spolku všeobecnej vzdelanosti
• 1849 člen slovenskej deputácie u cisára (v marci)
• 1849 stál na čele Zvolenskej stolice
• 1849 – 60 profesor praktickej teológie na teologickej fakulte a člen terminologickej komisie Terminologického slovníka, Viedeň (od augusta)
• 1860 patentálny superintendent (28. 6.) , Banská bystrica
• 1863 farár, Martin
• 1863 prvý podpredseda Matice slovenskej (4. 8.)

Tvorba (najznámejšia)

1836 Běla
1838 Šlabikár a první čtení
1848-49 Kto za pravdu horí

Bol básnikom, prozaikom, odborným spisovateľom, prekladateľom, teológom, cirkevným hodnostárom, prvým podpredsedom Matice slovenskej, členom matičného sprievodu k cisárovi.

Karol Kuzmány sa narodil ako deviate dieťa evanjelického farára Jána Kuzmányho.
Pôvodne bol prívržencom spisovnej češtiny. Počas bratislavských štúdií, kde študoval teológiu, ale aj históriu a matematiku, písal klasické básne, neskôr sa inšpiroval aj ľudovou poéziou a súvekou európskou literatúrou. Patrí k iniciátorom a priekopníkom v literárnom živote 30. rokov 19. storočia. Jeho dielo zohralo pozitívnu úlohu v procese formovania slovenskej literatúry. Hľadačstvo nových ciest vo vývine slovenskej literatúry sa zreteľne prejavilo v jeho redakčnej práci. Časopisom Hronka, ktorý začal vydávať v roku 1863 chcel rozvíriť stojaté vody literárneho života. Ako zástanca spisovnej češtiny chcel pre ňu získať generáciu slovenskej mládeže. To sa mu však nepodarilo.

Staval sa proti skostnateným, neživotným a konvenčným schémam, poskytoval priestor vedúcim predstaviteľom literatúry i novým tendenciám v jej vývine. Presadzoval literárny romantizmus, vhodne reagoval na pálčivé spoločenské problémy Slovenska a pomáhal tak národnému a kultúrnemu životu . Po jeho zániku sa literárne odmlčal.