Divadelné plagáty, ktoré v tomto období navrhoval – La Dame aux Camélias (1896), Lorenzaccio (1896), La Samaritaine (1897), Médée (1898), Hamlet (1899) a Tosca (1899) – tvoria samostatný cyklus. Všetky sa vyznačujú s úzkym formátom so štylizovanými obrysmi, písmom v dolnej a hornej časti a ornamentálnym usporiadaním plochy. Mucha vedel, ako zachytiť pôvab a kúzlo, čím Sarah Bernhardtová pôsobila ako hlavná predstaviteľka vo svojich inscenáciách na obecenstvo. Plagáty, ktoré pre ňu vytvoril, šírili jeho popularitu ďaleko za hranice Francúzska. Až do roku 1901 nebol Mucha zodpovedný len za plagáty pre Bernhardtovú, ale aj za výpravu a kostýmy jej Théatre de la Renaissance. Obrovský úspech, ktorý mu priniesol aj značnú spoločenskú prestíž, určil povahu a smer jeho práce na celé roky.

Po obrovskom úspechu Muchových plagátov pre Sarah Bernhardtovú sa tlačiareň Champenois pustila do produkcie takzvaných panneaux dékoratifs, dekoratívnych panelov. Tlačili sa na silný papier alebo na hodváb a rámovali sa ako obrazy v zhode s tedajšou módou, používali sa ako dekoračné zásteny. Motívy sa nelíšili ani s celkovým dojatím od plagátov, aj tu staval Mucha kompozíciu na výrazové sily postavy, ktorá zaplňovala väčšinu plochy. Prevažnú časť týchto panneaux tvorili v sérií štyri kusy, všetky boli vytlačené vo veľkých nákladoch, takže sa dostali k širokému okruhu záujemcov. Panneaux sú na hranici užitého umenia, mohli byť dokonca inštalované scénicky ako živé obrazy. Jednotlivé motívy boli vydávané aj ako umelecké pohľadnice, čím sa naďalej prispievalo k obľube kompozície. Formálne sú panneaux postavené na schému odvodeného od divadelných plagátov, aj keď sú väčšinou doplnené krajinnými detajlami, ktoré im prepožičiavajú novú atmosféru a lyrický nádych.

Ukazujú Muchovu záľubu v personifikácií vecí a pojmov, alebo námety sú vždy spojené s alegorickými ženskými postavami, napríklad prvá štvordielná séria, Ročnými obdobiamy (1896), symbolizovali Kvety (1898), Umenie (1989), Drahokamy (1900), Hviezdy (1902) a čo nebola len štvordielná séria - Mesiace (1899). Výraznou inšpiráciou boli anglickí prerafaeliti, ktorých Mucha, presne ako ostatní umelci tejto doby nadšene obdivovali. Značný vplyv na podobu týchto kompozícií je treba tiež prepísať malebnými, dekoratívnymi prácami Hansa Makarta, napríklad panneaux nazvaná Päť zmyslov. Alegorické pojatie ženských postáv, určité motívy naznačujúc pohyb, záľuba v dekoratívnych využitiach kvetov a rastlinných usporiadaní spolu s vedomým prepojením remesla a umenia – to všetko sú aspekty významného Viedenčana, s kým mal Mucha možnosť sa zoznámiť, keď ako mladý muž bol v hlavnom meste Rakúska. Využíva rovnaké výrazné pomôcky, ako Hans Makarta, čo sa prejavuje predovšetkým používaním fotografií modelov, ktoré sám nafotil, za základ kompozície. Pri takej ohromnej produkcií nikoho neprekvapuje, že Mucha svoj tvoriaci repertoár občas vyčerpal, takže sa z postáv, tvárí, gest, emblémov a farieb stavali určité stereotypy. Previedol na nich len minimálne úpravy, ktoré pripomínali skôr rutinnú prácu remeselníka. Mucha často prijal zákazky z čistého finančného dôvodu, ustupoval požiadavkám klientov.
 
Na vrchole svojich tvorcových síl medzi rokmi 1895 a 1898 si Mucha nielen osvojil vlastný výrazný štýl, ale aj slovník foriem a motívov. A čokoľvek mu bolo možné najrôznejším spôsobom obmeňovať a upravovať podľa účelu a obsahu, pôsobia jeho výtvarné diela svojou umeleckou jedinečnosťou. Jeho plagáty pre zákazníkov z priemyslových a obchodných kruhov mávajú rovnako ako ústredný obrazový motív štylizovanú postavu krásy. Ako posol vyšších životných radostí sa vznášajú v nekonečnosti zasnenými výrazmi, akoby ponorené do vlastných myšlienok. Výrobok, ktorý propagujú – či sú to treba sušienky, likér, cigaretové papieriky, prášok na pranie alebo bicykel – je popísaný alebo zobrazený veľmi zdržanlivo.

Nápadným a nepostrádateľným prvkov jeho ornamentálneho prejavu sú naopak prepychové účesy zobrazených žien. Niekedy sa v skutočnosti stávajú ústredným rysom kompozície. Celá postava je často zahalená prameňmi vlasov nadsadenej dĺžky, niekedy naturalisticky vlniaci sa vo vetre, inokedy štylizované do arabeskou alebo iných tvarov. Dekoratívny charakter kompozície je ešte viac zdôraznený priliehavými, nadčasovými, fantastickými róbami a drapériami, elegantnými záhybmi a skladmi.