Ako tvorca romantického sveta snov bol medzi tími, ktorí pozdvihli užité umenie z jeho druhoradého postavenia na rovnakú úroveň s voľnými umeniami; dosiahol to tým, že si pre tvorbu plagátov a dekoratívnych kompozíc stanovil rovnaké normy ako pre obrazy. Jeho práca je neoddeliteľné spojená so štýlom, jeho meno bolo zároveň jeho programom: Art Nouveau, nové umenie, secesia. V súlade požiadaviek nového hnutia na zrozumiteľnosť desianu vzdáva Mucha vďačnosť umeleckej všestrannosti. Bol nielen maliarom a grafikom, ale zaujímal sa aj o sochárstvo, tvorbe šperkov, návrhov interiérov a o užité umenie. Mimoriadny talent však prejavoval predovšetkým v oblasti dekoratívnej grafiky. Tam je treba hľadať základy jeho slávy, čo platí dodnes.
 
Na týchto základoch vybudoval Mucha štýl, v ktorom úspešne zlúčil prvky rôznych epoch so súčasným secesným dekoratívnym umením. Ďalším zdrojom mu bola storočná tradícia cirkevného umenia: Mucha vyrastal v rímskokatolíckom prostredí a od detstva ho fascinovali chrámové ozdoby a cirkevné rituály a obrady. Tieto vnemy sa odrážajú v posvätnej aure, ktoré sa v najrôznejších podobách objavujú na jeho plagátoch. Nie sú to len postoje a kostými jednotlivých postáv, ktoré pripomínajú zobrazenie svätých v stredovekovom, barokovom a neogotickom umení; tiež ornamentálne detaily, ako vrátiaci sa motív svätožiary podobnému kruhu za hlavou, mozaikové vzory a kríže pochádzajú nepochybne z cirkevného umenia. Najviac Mucha, ako ostatní umelci tej doby, nedokázal ignorovať vplyvy umenia Ďalekého východu, znovuobjaveného práve na konci 19. storočia. Predovšetkým japonské drevorezy s ich dôrazom na línie, zároveň so štylistickým pretvarovaním prírodných foriem, to všetko bolo inšpiráciou pre vyznávačov secesie. Najúrodnejšiu pôdu pre Muchou štýl však znamenalo hnutie symbolistov.

V roku 1931 navrhuje tiež rovnako ako pred niekoľkými rokmi bankovky a známky Československej republiky. Ako 76-ročný vydáva svoje spomienky: Tři výpovědi o mém životě a práci. 14.júla 1939 umiera v Prahe na zápal pľúc, jeho posledným dielom je Slovanská prísaha svornosti.