J.G.Tajovský - životopis

Jozef Gregor Tajovský /1875 – 1940/

Slovenská literatúra má v Jozefovi Gregorovi -Tajovskom významného predstaviteľa literárneho realizmu, tvorcu realistickej drámy, spisovateľa spojeného hlbokými citovými záväzkami so životom, kultúrou nášho ľudu v časoch, keď znášal ťažký sociálny a nacionálny útlak.

Narodil sa 18. októbra 1874 v Tajove, malej dedinke ležiacej neďaleko Banskej Bystrice. Bolo to staré, väčšinou banícke a hutnícke osadenstvo. Mladý Tajovský si pamätal na banícku slávu Tajova z vlastných a od svojho starého otca z matkinej strany, ktorý bol baníkom. V baníckych časoch mal Tajov akoby malomestský ráz. Správca baní, huty, učiteľ, notár, farár, poštár, richtár – to bola „horná“ vrstva Tajova. K tejto skupine sa rátal aj Tajovského otec, Alojz Gregor ( 1849 – 1922 ), vyučený obuvník, ktorého to, však, ťahalo k úradníckemu povolaniu. Keď bol richtárom držal viac s „panskou“ stranou, a v národných otázkach bol vlažný, čo sa už vtedy Tajovskému nepáčilo, ktorý sa už ako študent zapojil do zápasu o svoju vlasť. Matka Anna Gregorová (rod. Grešková ) bola presný opak otca a má na ňu vďačné a synovskou láskou naplnené spomienky, o čom svedčí próza Moja matka.

Tajovský bol najstarším z desiatich detí, a tak ho rodičia dali k starému otcovi, lebo v rodičovskom dome začínalo byť veľmi tesno. V dome starého otca prežil Tajovský šťastné detstvo. Starý otec si ho svojou pracovitosťou, veselou mysľou a občasným huncútstvom celkom získal a má na neho krásne spomienky, ktoré mu poslúžili ako námet pre jeho poviedky, ktoré zaraďujeme do starootcovského cyklu. Okrem námetov na diela si Tajovský z domu starého otca, usilovného robotníka, ktorý sa celý život snažil pracovať koľko vládal, aby mohol uživiť rodinu a uspokojiť všetky jej potreby, aj hlboký zmysel pre pochopenie mravnej i sociálno-psychologickej podoby života prostého dedinského človeka.

Jozef Gregor nadovšetko miluje svoje rodisko Tajov. Po ňom si zvolil aj spisovateľský pseudonym a uviedol ho už v prvej publikovanej próze v roku 1893. Okrem tohto pseudonymu používal aj iné napríklad Podsokolovský, Jozef Spevák, Izäslav, Jano z Dohnian, F.K.
V rodisku vychodil ľudovú školu, v štúdiu pokračoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici a neskôr na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. V roku 1893 ukončil svoje štúdium maturitnou skúškou a vrátil sa späť do Banskej Bystrice, do školy v ktorej sám pred pár rokmi študoval, ibaže teraz stál za katedrou. V škole učil maďarské deti po maďarsky a slovenské po slovensky, čo sa mu v období silnej maďarizácie nevyplatilo. Tajovský bol preložený z Banskej Bystrice do Hornej Lehoty, neskôr do Kolároviec, Dohnian, Lopeja, Pohorelej a Podlavíc, kde na konci roku odmietol príkaz skúšajúcej komisie, aby sa žiaci modlili Otčenáš i Zdravas po maďarsky, čím si, takpovediac, podpísal rozsudok, lebo vedel, že ho tento krok bude stáť miesto, nakoniec i napriek obavám o existenciu dobrovoľne odišiel zo školských služieb. Záchrana prišla nečakane, keď sa v Martine zúčastnil Augustových slávností a zoznámil sa s viacerými slovenskými vlastnecami, medzi ktorými boli aj tí, čo študovali v Čechách a práve tí ho získali a dal sa zapísať na „českoslovanskú obchodnú akdémiu“ do Prahy, ktorú absolvoval v rokoch 1898-1900.

Krátko po príchode do Prahy vstupuje za člena študentského spolku Detvan, navštevuje jeho schôdzky a podujatia a už v roku 1898 tam číta svoju hru Konačka.