Jozef Gregor Tajovský

spisovateľ, prozaik, dramatik, vedúca osobnosť druhej vlny slovenského literárneho realizmu

* 18.10.1874 Tajov
† 20.05.1940 Bratislava

Narodil sa 18. 10. 1874 v Tajove a zomrel 20. 5. 1940 v Bratislave. Narodil sa v rodine remeselníka a hutníckeho dozorcu, vyrastal však u starého otca Štefana Grešku, hutníckeho robotníka a domkára. Študoval v Tajove, Banskej Bystrici, Kláštore pod Znievom.
Vyštudoval za učiteľa a následne učil v Hornej Lehote, Kolárovciach, Dohňanoch, Lopeji (Podbrezová), Pohorelej a Podlaviciach. Po skončení štúdií nastúpil v trnavskej Vidieckej ľudovej banke, avšak už roku 1901 prešiel do Martina za úradníka Tatra banky

Vzdelanie:

1886 – 89 meštianska škola, Banská Bystrica
1889 – 93 učiteľský ústav, Kláštor pod Znievom
1898 – 1900 obchodná akadémia, Praha

Životopis:

Pochádzal z rodiny remeselníka a hutníckeho dozorcu. Vyrastal však u starého otca Štefana Grešku, hutníckeho robotníka a domkára. Rodisko sa podpísalo pod jeho národnú uvedomelosť, čo mu pomohlo pri zblížení sa s banskobystrickými národovcami. Národné presvedčenie bolo neskôr dôvodom na časté striedanie učiteľských miest, keďže bolo prameňom nezhôd s vrchnosťou (cirkevnou i štátnou). Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan a zblížil sa s hlasistami a českými realistami. Prebúdzal národné povedomie dedinského a robotníckeho ľudu, sústredil sa najmä na odhaľovanie jeho zlého sociálneho postavenia, študoval jeho život (piesne, obyčaje, porekadlá, jazyk) a z neho čerpal hlavnú tematiku vo svojej prozaickej i dramatickej tvorbe.

V predmníchovskej republike zastával československú orientáciu, polemizoval s ľudákmi. Zostával buržoáznym demokratom, no dôsledná vernosť humanistickým ideálom z neho spravila účastníka niektorých akcií organizovaných komunistickými intelektuálmi. Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu. Jeho próza je pestrá žánrovo i tematicky. Svojou tvorbou akcentoval jej sociálnu podobu. Popritom ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho tvorba bola argumentom v generačnom boji hlasistov najmä proti názorom a tvorbe Vajanského. V dielach zachytával aj folklór, predstavoval obraz súčasnej dediny a jej majetkové vzťahy.

Kriticky vystupoval proti separatistickému nacionalizmu, podporoval sociálny boj slovenských robotníkov. Podľa neho je pomenované divadlo vo Zvolene (činohra) a Banskej Bystrici (opera)

Pôsobenie:

1893 – 94 učiteľ, Banská Bystrica, Horná Lehota, Kolárovice
1895 – 98 učiteľ, Dohňany, Lopej, Pohorelá, Podlavice
1900  bankový úradník, Tatra banka, Trnava
1901 – 04 pôsobil v Martine, tiež spoluredaktor Bielkových Ľudových novín
1904 – 1910 účtovník Ľudovej banky, Nadlak (Rumunsko)
1910 – 1912 vedúci tatra banky, Prešov
1912 tajomník Slovenskej národnej strany
1914 redaktor Národného hlásnika, Martin
1915 povolaný do vojenskej služby, ako politicky podozrivý odvedený na ruský front
1915 útek do ruského zajatia pri Dobrom poli
1916 prihlásil sa k formujúcemu sa čs. odboju v Kyjeva
1917 – 18 redaktor Slovenských hlasov, Kyjev
1919 príchod do vlasti
1920 – 25 vedúci umiestňovacej kancelárie česko-slovenských legionárov, Bratislava
9. 7. 1925 penzionovaný