2. Erwin Rommel

Jeden z najznámejších nemeckých generálov Erwin Rommel sa narodil 15. novembra 1891 v Heidenheine v Bádensku-Württembersku. Rommel sa pôvodne chcel stať inžinierom letectva, ale jeho otec požadoval, aby sa stal buď učiteľom ako on alebo dôstojníkom.
Po skončení gymnázia v roku 1910 nastúpil ako kadet k miestnemu pluku. Po troch mesiacoch bol vymenovaný za desiatnika a po polroku za čatára. V roku 1911 odišiel študovať na vojenskú akadémiu v Gdansku a rok po nástupe do armády dosiahol hodnosť poručíka.

Počas 1. svetovej vojny Rommel bojoval na západnom fronte, v Rumunsku a na talianskom fronte, za čo bol odmenený Železným krížom II. triedy. V roku 1916 ho prevelili k Württemberskému horskému práporu (súčasť Deutsches Alpen Korps). V októbri 1917 sa so svojim plukom zúčastnil útoku na dôležitý bod talianskej obrany (Monte Matajur), ktorý aj napriek presile Talianov dobyl, za čo získal vyznamenanie Pour le Mérite. Toto ocenenie bolo zvyčajne udeľované len skúseným generálom. V januári 1918 bol odvelený z frontu na Generálne veliteľstvo zvláštneho nasadenia a 11. októbra 1918 získal hodnosť kapitána.
Po skončení 1. svetovej vojny zostal pôsobiť v značne zredukovanej armáde Weinmarskej republiky a neustále postupoval v rebríčku hodností. V dvadsiatych rokoch prešiel mnohými pôsobiskami, ako napríklad veliteľ streleckej roty v Stuttgarte, učiteľ pechotnej taktiky v Drážďanoch a veliteľ pluku v Goslare, kde bol povýšený do hodnosti majora.

Rommel sa po prvýkrát stretol s Adolfom Hitlerom až 30. septembra 1934 v Goslare na dožinkových slávnostiach. V roku 1937 bola publikovaná jeho kniha Pechota útočí (Infanterie greift an) z ktorej bolo predaných vyše 400 tisíc výtlačkov. Táto kniha zapôsobila aj na samotného Hitlera natoľko, že bol niekedy poverovaný zvláštnymi úlohami napríklad pri vstupe nemeckých vojsk do Sudet, Rakúska či Prahy. Takisto pôsobil ako styčný dôstojník Hitlerjugend. 23. augusta 1939 bol poverený vedením Vodcovho hlavného stanu. „Tu nadviazal viaceré kontakty s vtedajšími vedúcimi osobnosťami nemeckého politického života, napríklad s Josephom Goebbelsom“ (web).
Erwin Rommel nikdy nevstúpil do NSDAP a nepatril k vyznávačom nacistickej ideológie. Bol však očarený Hitlerom, až kým si neuvedomil, že jeho politika môže zničiť celý nemecký národ. „Za svoju snahu o záchranu národa zaplatil najvyššiu daň, vlastným životom“ (Churchill, 1999).

2.1 Púštna líška

Po vypuknutí druhej svetovej vojny Rommela vymenovali za veliaceho dôstojníka Hitlerovho poľného veliteľstva na poľskom ťažení. Po obsadení Poľska mu bola zverená 7. tanková divízia XV. zboru. Tejto divízii, prezývanej aj „divízia duchov“ sa podarilo prejsť Belgickom za šesť dní. Ako prvému sa mu podarilo prelomiť obranu za riekou Meuse. Keď prekročil rieku Somm, zamieril na Rouen, pričom tlačil pred sebou britské a francúzske jednotky, ktoré boli rozmiestnené okolo St. Valery. So svojou divíziou ako prvý dorazil ku kanálu La Manche, kde obsadil prístav Cherbourg a zajal viac ako 30 000 vojakov.

Keď sa v roku 1941 Adolf Hitler rozhodol vyslať na pomoc obrnené a motorizované jednotky svojmu hlavnému spojencovi Mussolinimu pri invázii do Egypta, menoval Rommela za veliteľa Afrikakorpsu. V dobe, keď prišiel do Tripolisu, boli talianski vojaci hlboko zatlačení za líbyjské hranice, pričom časť armády bola zničená. Aj keď mal podliehať priamemu veleniu talianskeho generála Gariboldima, sám okamžite prevzal velenie na fronte.
Rommel uskutočnil svoj prvý útok 24. marca 1941, pri ktorom preukázal svoje nadanie veliť armáde v púšti. Začiatkom apríla 1941 sa mu podarilo vytlačiť britské jednotky z území Líbye (s výnimkou posádky, ktorá bránila prístav Tobruk). Úspešne zastavil britskú protiofenzívu Battleaxe pod velením generála Wavella v Halfajskom priesmyku a len kvôli nedostatku zásob bol nútený ustúpiť od obliehaného Tobruku.

V januári 1942 sa britskému generálovi Auchinleckovi podarilo prebojovať na západ, na čo Rommel okamžite zareagoval. 21. júna dobyl Tobruk (za čo ho Hitler vymenoval vo veku 50 rokov za najmladšieho poľného maršala v histórii Nemecka) a v júli sa nachádzal už len 113 km od Alexandrie. Winston Churchill túto situáciu označil za „vážnu a neočakávanú krízu.“
1. júla zaútočil Rommel so svojimi už vyčerpanými jednotkami na opevnenie v El Alameine. Táto bitka sa už od začiatku nevyvíjala v prospech Nemcov, a tak sa po dvoch dňoch rozhodol pre ústup do pôvodných pozícii.