Ľudovít Štúr

* 28.10.1815 v Uhrovci v Strážovských vrchoch
† 12.1.1856 v Modre

- otec Samuel Štúr, učiteľ a organista
- matka Anna, rodená Michalcová

V roku 1827 odchádza Ľudovít Štúr študovať na gymnázium do Rábu. Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľudovít Štúr zapísal na evanielické lýceum v Bratislave. Z predmetov si zvlášť obľúbil dejepis.

Spomedzi slovanských spisovateľov si vážil diela J. Hollého, J. Kollára, P. J. Šafárika a iných.

Na jeseň 1835 sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti. V rámci rozvíjania hlbšieho národného povedomia organizovali členovia Spoločnosti rôzne slávnosti, návštevy a podujatia. Jednou z významných aktivít niektorých členov Spoločnosti bola vychádzka na Devín 24.4.1836.

Na Devíne spomenul Štúr vo svojom príhovore históriu Veľkej Moravy a po odznení básní a piesní si účastníci výletu zvolili k svojmu menu druhé, slovanské meno, ktoré mali verejne používať. Tak prijal Hurban ku krstnému menu Jozef slovanské meno Miloslav a pod. Štúr si pridal meno Velislav.

Otázka nastolenia spisovnej slovenčiny sa formovala u Štúra už dlhší čas.
V roku 1846 vydal Štúr Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, v ktorom obhajoval nevyhnutnosť nového spisovného jazyka a v tom istom roku vyšlo jeho jazykovedné dielo Nauka reči Slovenskej, obsahujúce základy novej gramatiky.

V roku 1847 vstúpil na pôdu Uhorského snemu, ktorý sa konal v Bratislave (v budove dnešnej Univerzitnej knižnice) ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen, aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval svoje národné a sociálne postoje.

Na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil do stehna.
Zomrel 12. januára 1856 v Modre ako štyridsaťročný.