Heinrich Friedrich Emil Lenz
* 12. február 1804
† 10. február 1865

Po skončení strednej školy v roku 1820 začal študovať teológiu, ale neskôr sa rozhodol pre chémiu a fyziku, ktorú študoval na univerzite v Tartu.
Na ceste s Ottom von Kotzebuem Lenz študoval klimatické podmienky, ako sú barometrický tlak, a robil veľmi presné merania ako je slanosť, teplotu a hustotu morskej vody. Na neskoršej výprave zmeral úroveň Kaspického mora.
Po ceste začal pracovať na univerzite v Sankt Petersburgu, kde neskôr pôsobil ako dekan katedry matematiky a fyziky od roku 1840 do roku 1863. V roku 1831 začal študovať elektromagnetizmus.

Lenz študoval vzťah medzi teplotou a prúdom a objavil, nezávisle od anglického fyzika Jamesa Joula, zákon teraz známy ako Joulov zákon. Aby sa ocenilo jeho úsilie na tomto probléme, ruskí fyzici vždy používajú názov Joule - Lenzov zákon. Tiež zistil, že sila magnetického poľa je úmerná sile magnetickej indukcie a navrhol galvanometer z ľahkého kovu, ktorý bol ovinutý 72 otáčkami veľmi tenkého drôtu.

Lenzov zákon: Indukovaný prúd v uzavretom obvode má taký smer, že svojim magnetickým poľom pôsobí proti zmene magnetického poľa, ktorá je jeho príčinou (ktorá ho vyvoláva).

Navrhol galvanometer z ľahkého kovu, ktorý bol ovinutý 72 otáčkami veľmi tenkého drôtu.
Zomrel v Ríme 10. februára 1865 na mŕtvicu.