Ana Mendieta


Ana Mendieta(1948-1985) pochádzala z Kuby, kde prežila svoje detstvo, v roku 1961 spolu s jej sestrou, odtiaľ emigrovala do Spojených štátov. Táto traumatická skúsenosť- byť odlúčená od rodiny a domova mala veľký vplyv na jej tvorbu. V jej umeleckých postupoch sa Mendieta odklonila od konvenčných tvorivých metód. V jej prácach sa spájajú prvky earth artu, body artu, performance, (ženské) feministické umenie a umenie fotografie.
Počas jej tvorby boli pre ňu dôležité feministické a ekologické problémy; objavuje objasňuje vzťahy medzi zemou-prírodou, umením a ňou. Cez umenia môže upevniť svoje spojenie zo zemou, nájsť s ňou ženské puto. Túžila znovu nájsť stratenú väzbu zo svetom jej detských spomienok, a má liečebnú a liečivú funkciu
Príkladom vytvorenia vzťahu medzi jej telo a prírodou, môžeme vidieť z jej série fotografií Arbol de la Vida 1977 (Strom života), pre túto akciu si Mendieta pokryla celé svoje telo s blatom a trávou a postavila sa pred kmeň veľkého stromu. Pokrytím sa blatom zaniká rozdiel medzi jej telom a stromom; stáva sa časťou stromu a strom sa stáva jej časťou. 1Mendieta píše: „Som ohromená pocitom byť odliatkom maternice(prírody). Cez moje zem/telo sa stávam pokračovaním prírody a príroda sa stáva pokračovaním môjho tela.“* Okrem vonkajšieho prepojenia, má táto akcia aj vnútorný význam. Mendieta využíva vo svojich prácach prírodné materiály ako: hlina, blato, tráva, kvety, kamene. V prírode vyhľadáva miesta s magickou atmosférou, ktoré sú spojené, evokujú s zo svetom jej detských spomienok. Takisto sa inšpirovala a je pritiahnutá pravekým umením a predkolumbijskou kultúrou, jej mytologické bohyne a kult matky Zeme. Píše „Bolo to počas môjho detstva na Kube, kde som bola fascinovaná primitívnym umením a kultúrou. Zdá sa, akoby tieto kultúry boli plné, sprevádzané vnútorným poznaním a blízkosťou k prírodným zdrojom. A práve toto poznanie dodáva realitu predstavám, ktoré si vytvorili. Zmysel pre magické, poznanie a sila nájdená v tomto umení ovplyvnili moje osobné postoj k vytváraniu umenia.“*
V jej prácach Esculpturas Rupestres (1981-85), poukazuje priamo na svet mytologických bohýň. Nielenže tieto symboly plodnosti vyryté do žulového kameňa blízko pripomínajú symboly pravekých kultúr ale Mendieta ich aj pomenovala po mýtoch Taínov: Guaranoca (Prvá žena), Bacaya (Svetlo dňa), Guacar (Naše Krvácanie) a Atabey (Matka vôd).