Tieto kultúry poskytujú vnútorné poznanie, blízkosť k prírodným zdrojom a toto poznanie, ktoré dáva realitu obrazotvornosti. Zmysel pre magickú silu
Jej záujem o kultúry, ktoré sú charakterizované matriarchátom, mytologické bohyne a kult matky zeme, tiež značí, že Mendieta riešila aj feministické problémy. Cez tieto obrazy, odhaľuje použitím ženských foriem z ich mýtickými a symbolickými význammi. Neskôr pracuje so ženskou siluetou. Tá je vždy spojená s prírodou, je vložená do krajiny, ale neoznačuje len jednoduché oslavovanie prírody.
V diele Siluetas Serie (1973-77) jej siluety vyvolávajú rôzne emočné stavy, nesú znaky smrti a znovuzrodenia. Symbol pravekej ženy. Ich forma je „dialóg medzi krajinou a ženským telom (založeným na mojej siluete).“ Je to vždy silueta ženy v krajine, vytvorená z rôznych materiálov: vyrytá do kameňa, horiaca silueta, vytvorená z kôpky hliny alebo snehu, z kamienkov, kvetov alebo krvi.
Symbolický význam Mendietinho používania ženskej formy vysvetľuje Johnatan Fineberg: „Mendietin Strom života a jej siluety oslavovali ženské telo ako základný zdroj života a sexuality.“


Namiesto ukázania svojej bolesti ako utečenec a žena v patriarchálnom svete, snaží sa vrátiť sa naspäť k svojim koreňom a hľadá pozitívny zmysel jej ženskej identity. Cez jej ženské telo sa vracia naspäť k matke zemi. Píše, že : „pokračovala som v dialógu medzi krajinou a ženským telom(založeným na mojej siluete) a vrátiť sa k materskému zdroju.“
Hľadá samú seba, kreslí na listy. Cez svoju prácu dáva do pohybu transcendentálny svet. Podľa slov Johna Prerraulta zaceľuje/spája rozbitie medzi ľudským a neľudským svetom. Znižuje napätie medzi osobným a mýtickým. Hľadanie jednoty s prírodou bolo zámerom jej rituálov/ performance. „Posledných dvanásť rokov som pracovala vonku v prírode, objavovala vzťah medzi mnou, zemou a umením. Vrátila som sa odkiaľ som prišla, k elementom, ktoré ma vytvorili, používajúc zem ako moje plátno a moju dušu ako môj nástroj.“.