2 Howard Carter (1874 – 1939)
Howarda Cartera od útleho veku fascinovala staroegyptská kultúra. Už ako sedemnásťročný sa dostal do Egypta, kde pracoval pre Egypt Exploration Fund ako pomocník archeológa E. Newberryho na výkopových prácach v Beni Hassan v Strednom Egypte. Jeho úlohou bolo kopírovanie a kreslenie scén z reliéfov na stenách. V roku 1892 už pôsobil pod vedením Sira Fildersa Petrieho v Tell el Amarna. V rokoch 1894 až 1899 pracoval s Eduardom Navillom v Dier el Bahrí. Postupne sa z obyčajného kresliča stal expert na hieroglyfy a egyptských faraónov.
Aj napriek tomu, že nemal univerzitné vzdelanie, vymenoval ho riaditeľ Egyptskej pamiatkovej starostlivosti do funkcie inšpektora pamiatok v Hornom Egypte, kde prebiehali početné vykopávky. Medzi najväčšie objavy patrí nájdenie hrobky Hatšetsovet a Thutmosa I. V roku 1901 objavil Carter hrobku kráľa Mentuhotepa I. V roku 1904 bol presunutý na post inšpektora pre Dolný Egypt, ale už v roku 1905 odstúpil z tohto postu. Dôvodom bola potýčka medzi egyptskou strážou v Sakkáre a opitými francúzskymi turistami. Carter sa postavil na stranu stráže a preto bol presunutý na menej významné miesto. „Jeho profesionálna kariéra a jeho život boli vo vážnej kríze (web)“
V roku 1907 si ho najal do svojich služieb amatérsky archeológ George Herbert, lord z Carnarvon. Už v tej dobe Carter predpokladal existenciu neznámeho faraóna z 18. dynastie (asi 1580 – 1090 p.n.l.). Spočiatku bol ich výskum zameraný na oblasť Théb, ktoré boli sídelným mestom dynastie. V roku 1912 preniesli svoje výskum do oblasti delty Nílu. Aj tento výskum bol pomerne veľkým sklamaním. „V roku 1914 objavil hrobku na vrchu Dra Abú en-Naga, severne od chrámu Amenhotepa I. Na predmetoch v hrobke sa našli mená Amenhotepa a jeho matky, podľa čoho ich zaradil do obdobia 18. dynastie. Carter preto usúdil, že ide o kráľovskú hrobku (Manley, 2004).“
Pohrebiskom 18. dynastie bolo Údolie kráľov, preto chcel Carter začať vykopávky práve tam. George Herbert získal koncesiu na vykopávky až v roku 1914. Úradník pri podpisovaní koncesie poznamenal : „doslova každé zrnko piesku bolo v Údolí tri razy preosiate a prevrátené a nemožno už nič nájsť.“ Samotné začatie prác boli zdržané vypuknutím I. svetovej vojny. Práce na nálezisku sa začali až na jeseň roku 1917. „Herbert bol nespokojný s postupom prác a tak dal Carterovi v roku 1922 poslednú sezónu na nájdenie hrobky (Zamarovský, 2002)“
Napokon 4. novembra 1922 narazili jeho robotníci na kamenný schod a 5. novembra už vedel, že odkrýva schodisko. 24. novembra dorazil na nálezisko Herbert, kde už bol odkrytý múr s faraónovými pečaťami a varovaním : „Smrť ubije krídlami každého, kto naruší faraónov pokoj“.
26. novembra si Carter posvietil sviečkou v malej diere v dverách. Na otázku, či niečo vidí, odpovedal : „Áno, úžasné veci.“ Následne na to sa prebúrali do predsiene hrobovej komory. Výskum tejto hrobky trval až päť rokov. V rok 1925 začal skúmať samotnú múmiu Tutanchamóna. Všetky predmety boli vyfotografované, zinventarizované, nakonzervované. Posledný z nich opustil hrobku 30. novembra 1927.
Veľkým problémom pre Cartera bola smrť jeho mecenáša Herberta v roku 1923, keďže on bol majiteľom koncesie na vykopávky. Vznikli spory ohľadom presunu licencie na Cartera. „Napriek všetkému, dostalo sa mu obrovskej pomoci. Britské a americké expedície pracujúce v Egypte dali k dispozícii svojich odborníkov“ (Zamarovský, 2002). Takisto pomohlo aj egyptské úrady, ktoré pri vydávaní koncesie na vykopávky boli veľmi skeptické.
Predmety, ktoré našiel Carter v hrobke zapĺňajú 12 miestností. Patria medzi ne napríklad tróny, vojnové vozy, postele, rúcha, sochy, vázy, šperky, amulety atď. Egyptská vláda uhradila všetky výdavky na odkrytie týchto pamiatok, a preto zostali uložené v Egypte.
Carterov objav Tutanchámonovej hrobky je najväčším objavom 20. storočia v Egypte.