Dňa 9.4. roku 1821 sa v Paríži na ulici Hute Feuille 13 narodil francúzsky básnik, výtvarný a literárny kritik a esejista, Charles Pierre Baudelaire. Bol synom bývalého kňaza, po Veľkej francúzskej revolúcii profesora, potom úradníka, s Caroline Dufayovej, dcéry londýnskeho emigranta. Otec zomrel už v šiestom roku básnikovho života, no ten si na neho zanechal len tie najlepšie spomienky. Rok na to sa jeho matka vydáva za majora (neskôr generála) Jacquesa Aupicka, ktorý bol neskôr aj vyslancom a senátorom. Bol opakom sčítaného a umenia milujúceho otca, a aj preto k nemu cítil Baudelaire neprekonateľný odpor. Keď má Charles 11 rokov, sťahujú sa do Lyonu, kde matka navštevuje Collège Royal, býva v internáte, zatiaľ čo jeho matka s otčimom bývajú v jednej z najkrajších štvrtí lyonských ulíc. Neskôr sa sťahujú do Paríža a Charles býva na internáte lýcea Ľudovíta Veľkého, z ktorého je neskôr vylúčený pre zlé správanie. Od tej doby študuje externe a skladá maturitnú skúšku. Otčim chce z neho mať vojaka alebo diplomata, no Baudelaire si zvolí slobodný život v Paríži. Tu získa prvé literárne kontakty so spisovateľmi ako Ourliac, Gérard, Balzac, Le Vavasseur, Delatouche a inými. Nadväzuje tu aj neliterárne známosti, medzi ktoré patrí aj “Škuľavá Sára”, malá prostitútka z Latinskej štvrte, ktorá ho inšpiruje k napísaniu básní ako Svet do postele chceš, Keď som raz v noci.. a ktorá ho okrem toho pravdepodobne nakazí syfilisom. Generál a pani Aupicková sú znepokojení básnikovými dlhmi a v snahe prerušiť niektoré zlé známosti posielajú ho na plavbu do Indie. Z dôvodu nezhôd s kapitánom a cestujúcimi sa predčasne vracia, obohatený dojmami, ktoré opísal vo svojich básniach Exotický parfém, Istej kreolskej dáme, Vlas, Albatros. Po dosiahnutí plnoletosti sa pustil do utrácania dedičstva po otcovi – 75 000 frankov vtedajšej hodnoty, čo je dnes čiastka viac ako 10-násobná. To bol dostatočný kapitál pre jeho bezstarostný bohémsky život “dandyho”. Najíma si vlastný byt a jeho oblečenie je povestné: modré sako s kovovými gombíkmi, čierne krátke sako so širokými klopami, biela plátená košeľa, široký golier, temne červená kravata, vysoký klobúk, dlhý priliehavý zamatový kabát, široké kašmírové nohavice a bledoružové rukavice. Tak ho popisujú jeho priatelia Nadar, Asselinau a Gautier. Elegancia nebola u neho len v obliekaní, ale aj v jeho prejave, a to sa prejavilo aj v jeho tvorbe, kde kládol dôraz na krásu formy.