Patrí do slov. literatúry od 60-tych až do 90-tych rokov. V slovenskej próze od roku 1970 po súčasnosť sa prejavujú viaceré vývinové tendencie. Proces normalizácie po auguste 1968 mal na literatúru hlboký dosah: literatúra sa rozštiepila na 3 prúdy – exilový, disidentský samizdatový a oficiálny. V oficiálnom prúde mali spisovatelia všeobecnú podporu režimu, ďalší spisovatelia boli striedavo umlčiavaní a vytláčaní na literárnu perifériu. Viacerí spisovatelia napr. Zelinová, Hykisch, Šikula a Jaroš, si viac všímajú obraz súčasnosti, t. j. obdobie od roku 1945 po dnešok. Viacerí venujú pozornosť obrazu mládeže a stierajú hranice medzi literatúrou pre mládež a pre dospelých (K. Jarunková, Dušan Dušek). V druhej polovici 70-tych rokov vzniká tzv. románová situácia, predstavitelia oficiálneho prúdu vydávajú dilógie či trilógie napr. Hykisch, Jaroš, Balek, Šikula, Johanides. Píšu romány s úrovňou a ekologickou tematikou. Začleňujú do románov prvky post modernizmu.


Hykisch vstúpil do literatúry na začiatku 60-tych rokov. Narodil sa v 1932 v Banskej Štiavnici. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v BA. Pracoval ako ekonóm, od roku 1962 v literárnej redakcii ČSR rozhlasu v BA. Z rozhlasu musel odísť kvôli postoju k okupácii ČS vojakmi Varšavskej zmluvy 1928. Bol vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov (7 rokov nesmel publikovať). po Nežnej revolúcii – riaditeľ vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 veľvyslanec v Kanade.

TVORBA

novela – SEN VCHÁDZA DO STANICE 1961
-zachytil dramatický dej počas jednej noci. Na železničnej stanici sa mladí ľudia usilujú odvrátiť hroziace železničné nešťastie. Autor sa sústredil na odhaľovanie charakterov postáv.

Píše prózy o mladých ľuďoch – román KROK DO NEZNÁMA 1963

Poviedkový súbor – STRETOL SOM ŤA – v ňom je v popredí psychologizujúci prvok

novela NAĎA mala čitateľskú úspešnosť

román NÁMESTIE V MAHRINGU – 1965 – téma emigrácie, využil osobnú skúsenosť. V postave gymnazistu Milana Hegera, ktorému sa so spolužiakmi nepodarilo emigrovať do NSR (západné Nemecko) – začiatok 50-tych rokov), porovnáva svet romantických postáv so skúsenosťami už zrelého dospelého muža Ing. Hegera. Konfrontuje západný a náš štýl života.

Historická tematika
- po nútenej odmlke vydal dilógiu historického románu ČAS MAJSTROV 1977. Dej sa odohráva v 15-16. storočí v Banskej Štiavnici. Hlavná postava majster maliar Šebestian chce byť prospešný svojím dielom všetkým ľuďom, nielen ako majster, človek tvorca ale aj umeleckými činmi. V prvej časti autor vykresľuje maliarov súkromný život, jeho tvorivú povahu a dielo, v 2. časti spoločenského a historické udalosti, napr. Banské povstanie.
historická románová freska – MIĽUJTE KRÁĽOVNÚ 1984 – venuje sa životu cisárovnej Márie Terézie. Spomína tu i viacerých slovenských vzdelancov, napr. Adama Františka Kolára z obdobia baroka (riaditeľ cisárskej Viedenskej knižnice).

román ATÓMOVÉ LETO 1988 – o stavbe atómovej elektrárne v Mochovciach, zachytil Černobyľskú katastrofu.


Anton Hykisch – NAĎA (1964)

Podáva portrét študentky ekonómie. Dozvedáme sa o živote študentov v Bratislave. Príprava na skúšky, pocit strachu. Život na internáte. Autor sa stotožňuje s hlavnou hrdinkou Naďou – v 1.osobe. Naďa nás sprevádza celou knihou, vieme ako rozmýšľa, čo ju zaujíma, aký vzťah má k ľuďom. Život berie s veselou bezstarostnosťou.
Próza nie je zameraná na príbehovosť, ale na pocity postáv, hľadanie svojho miesta v živote mladých ľudí. Naďa a ostatné kamarátky (Terča a Eliza) vykonávajú prax v jednom veľkom závode.
Tam sa zoznámi s knihovníkom Róbertom. Mládenec, ktorého okolie považuje za čudáka. Večne zavretý medzi knihami. Rád číta, vzdeláva sa, len tak, sám pre seba. Má radšej knihy ako ľudí. Zanevrel na nich – musel nechať štúdia, mal zlý posudok.
Hoci má už 30 rokov, ešte neprejavil záujem o žiadne dievča. Až keď sa objavila Naďa, zaujme ho svojou veselosťou akoby bezstarostnosťou. No na druhej strane sa ukáže ako bystré a inteligentné dievča, ktoré spozornie, keď jej rozpráva o filozofoch, vedcoch. Ich vzťah je zvláštny, trochu provokujúci a s trochou strachu, aby nič nepokazili.
Keď vyjadruje Róbert Mikula svoje pocity, autor sa znovu stotožňuje aj s touto postavou – používa tiež 1. osobu. Róbert jemne vytýka Nadi, že jej spolubývajúce nie sú kamarátky pre ňu. Ona mu zase naznačí, že by niečo mal robiť a dokončiť si školu.
Ich vzťah stroskotá práve na tom, čo Róbert naznačoval ešte skôr – nevhodná spoločnosť. Keď Naďa oslavovala ukončenie skúšok s lekárom z ich dediny (Maroš), trošku prebrala. Vtedy sa jej vynorila spomienka na Róberta. Dožadovala sa ho hlasitými výkrikmi o druhej v noci. Róbert sklamaný jej počínaním sa cíti opustený, sám (rodičov stratil ešte keď bol malý) a pokúsil sa o samovraždu. „Keď nevyšiel ani o siedmej a domáca márne búchala na dvere jeho izby, vylomili so susedkou zámku a našli ho na zemi pri stole medzi papiermi a knihami.“
Štýl jazyka – častý opis prostredia (internát, závod), využíva metafory („široké misy trávnikov“) a prirovnania. V rozhovore postáv využíva hovorové slová (...starká).