O rok neskôr ho menovala za spoluvlastníka a po jej smrti v roku 1614 sa stal Albrecht jediným dedičom. Po svadbe s Lukréciou sa síce zoznámil s prameňmi nekšovskej prosperity, ale v podnikaní do šlapají svojich predchodcov predsa len nevstúpil. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa púšťal do odchodovavnia so Slovenskom, alebo že by sa staral o predaj výrobkov svojich poddaných.

Krátko po zemskom sneme v roku 1615 menovala moravská zemská vláda troch plukovníkov moravského stavovského vojska, ktorí mali v prípade potreby zohnať ďalších 3000 pešiakov a 1000 jazdcov. Jedným z týchto plukovníkov bol aj Albrecht z Vladštejna pričom mal byť plukovníkom pechoty. Pri menovaní Valdštejna za plukovníka nezohrali rolu jeho skúsenosti z bitky proti Uhorsku pred jedenástimi rokmi ale skôr jeho katolícka orientácia.

Keď v roku 1618 vypukla v Prahe revolúcia, začali obe strany verbovať vojsko. České stavy vyslali na Moravu poslov s oficiálnym dopisom žiadajúcim moravské stavy o podporu i konkrétnu pomoc v odboji proti cisárovi. Záujmy evanjelických stavov zastupoval Petr Sedlnický, katolíci mohli počítať s Jiříkem z Náchoda a hlavne s Valdštejnom .

30. apríla 1619 dal Valdštejn rozkaz k pochodu vojska na juh k Uhorskej hranici. Sám zostal v Olomouci, kde sa vtedy nachádzal a pluk mal po ceste dobehnúť. Nespokojných umlčal popravou vrchného strážmajstra, ktorého obvinil zo zrady. Valdštejn si ponechal 40 ozbrojených mušketierov, vnikol v neskorých večerných hodinách do príbytku zemského pokladníka a pod hrozbou smrti ho donútil, aby mu vydal kľúče od truhiel so stavovskými peniazmi.

4.novembra 1620 dorazil Valdštejn do Loun. Keď mesto odmietlo kapitulovať, bez váhania zapálil celé predmestie.
V polovici decembra opustil kvôli chorobe Loun a usadil sa v Prahe. Práve tu sa totiž malo rozhodovať o odmenách za pomoc cisárovi i o odškodnení za utrpené škody. Valdštejnovi sa podarilo získať bohaté panstvá Frýdland a Liberec. Stal sa tak impozantným feudálnym vlastníkom.(len zastavané statky z majetku Smiřických tvorilo 6 miest, 22 mestečiek a 478 obcí s celkovým počtom 8000 poddanských usadlostí. Počet podaných na panstve Frýdland a Liberec bol v roku 1634 odhadnutý na viac ako 2000)

18: januára 16211 vystavil cisár patentom v ktorom Valdštejna menoval za pražského plukovníka. Tento titul bol vytvorený prvý krát práve pre Albrechta a nikdy potom už nebol použitý. Ďalším krkom, ktorý cisár na Vladštejnovu žiadosť urobil, bola zmena panstiev Frýdland a Liberec na dedičné.