Ďalších pôct sa Valdštejn dočkal 15.sepembra 1622- cisár mu delil právo užívať rodové meno z Valdštejna a z Frýdlantu a súčasne s tým titul dvorného grófa. To znamenalo, že Vladštejn smel menovať verejných notárov, legitimovať nemanželské deti osôb z nižších stavov, povyšovať Ľudí z nižších spoločenských vrstiev na šľachtu a zriaďovať na frýdlandsku podľa vlastnej vôle nové trhy a hospodárske podniky.

Keď sa začiatkom roku 1622 začali rozpredávať skonfiškované statky, Valdštejn pri tom nemohol chýbať. Na prelome rokov 1622 a 1623 nakúpil statky v hodnote 2 mil. zlatých.

Stav rakúskej armády bol v tom čase pomerne kritický. Žold bol vyplácaný nepravidelne, Viedeň nebol a schopná zaujať zásadné stanovisko k reformácii armády, ktorá bola v tom čase potrebná. Zo západu hrozilo nebezpečenstvo od Kristiána Halberštatského a z východu od Betlena ktorý sa spojil s Turkmi a sám verboval armádu s počtom 30 000 mužov. Po dvoch rokoch bol v monarchii konečne menovaný vrchný velitel všetkých vojsk. Stal sa ním neapolský šľachtic. 13. septembra dorazil Betlen do Košíc , 28. septembra dostal Montenegro príkaz z Viedne aby pochodoval na Slovensko. Po 20. septembri sa vojská stretli pri Skalici. Toto stretnutie sa stalo cisárovi osudným. Skôr než sa stačilo vojsko rozdeliť, obkľúčili Betlenove oddiely Hodonín. Montenegro, Marradas a Valdštejn sa ocitli v pasci.

Reorganizácia armády sa Valdštejnovi podarila v októbri roku , keď sám tiahol z Chebu do Nemecka.
Od začiatku júla neustále urgoval svoje menovanie za vrchného veliteľa a dožadoval sa zrušenia všetkých generálnych hodností.
Pochod cisárskej armády do Nemecka zmenil v pomerne krátkej dobe rozloženie síl na stredoeurópskych bojiskách. Valdštej sa rýchlo zapojil do bojových operácií a vynútil si rešpekt nepriateľov.

Proti Valdštejnovi sa však začalo ozývať čím ďalej tým viac hlasov. Hlavný dôvod na to dal sám Vladštejn, keď neuposlúchol rozkaz o maximálnej veľkosti vojska a verboval do armády ďalej, koho sa dalo. Znepokojenie nad neustálym verbovaním utíchlo koncom roku 1625. takzvanou Haagskou dohodou bola 9. decembra vytvorená veľká protihabsburská koalícia skladajúca sa z Holandska, Anglicka, Dánska, Gábora Bethlena a Fridricha Falckého, ktorá sa bez odkladu chystala k vojnovým akciám.

Prvé veľké víťazstvo Valdštejn dosiahol pri strategicky dôležitom moste pri Labe pri Dessave. Rozprášil Mansfeldovo vojsko, ktorého straty odhadovali 6000 padnutých, zatiaľ čo cisárovi mali len 100 mŕtvych a 250 zranených.