Frýdlandský vojvoda stál až do konca boja na bojisku v čele svojej armády tým dokázal, že nie je len sebavedomým veľmožom, ktorý sa vtrel do čela armády vďaka bohatstvu a konexiám, ale že mu patrí čestné miesto medzi ozajstnými vojvodami.

Čím viac rástli Valdštejnove úspechy, tým viac mal vo Viedni kritikov a hlavne nepriateľov. Považoval za nutné aby cisár viedol vojnu za hranicami monarchie, kde je schopný živiť armádu na účet nepriateľov a tým zbaviť cisársku pokladnicu obrovských nárokov. Ďalej by ponúkol miesta evanjelickým plukovníkom čím by zlomil hrot sporom s nekatolíkmi v ríši. Valdštejn teda dostal od Eggenberga povolenie zvýšiť počet vojakov na 70 000 a jeho postavenie v čele armády sa stalo neochvejné. Tým viac ho nepriatelia nenávideli.

Na jar roku 1927 sa Valdštejn začal pripravovať na veľké ťaženie. Letná a jesenná kampaň nepriniesli v Nemecku žiadne slávne víťazstvá , bolo to však spôsobené úplnou dezorientáciou a roztrieštením nepriateľského vojska.
Úspech na jeseň roku 1927 bol dokonal a tak sa rozhodol stráviť zimu doma.
V máji 1928 sa vypravil znovu do severného Nemecka. Situácia sa však už nevyvinula tak priaznivo.

Zjazd kurfirstov v Reznej 3 júna 1630 znamenal stret záujmov medzi cisárom a nemeckými stavmi. Na Valdštejnovu hlavu sa tu zniesla ostrá kritika, ktorá vyústila cisárovým rozhodnutím o jeho zosadení.

Keď v roku 1630 zahájilo Švédsko spolu s Francúzskom a Holandskom ofenzívu proti ríši, ktorá bola oveľa nebezpečnejšia ako tá predtým, videl v tom Vadlštejn jasnú šancu.

17. mája 1633 tiahol Valdštejn znovu do poľa. Kolóna teraz smerovala do Sliezska, ktoré chcel vojvoda vyslobodi5 z rúk Šašov, Brandenburcov a Švédov. 31 mája bola Saská armáda na dosah. Miesto boja však začal Valdštejn vyjednávať.

Dvorní politici boli nežiadúcim vývojom v Sliezsku veľmi znepokojení. Pred začiatkom ťaženia Valdštej prehlasoval, že celá kampaň nepotrvá dlhšie než do polovice júna a zatiaľ ubehol júl a štvortisícová armáda nedávala ani najmenej najavo, že by sa pripravovala k nejakej akcii.

Niekde medzi 12. a 14. septembrom nastal zvrat vo Valdštejnovej taktike. Napriek všetkým doterajším jednaniam a intrigám sa rozhodol,. Že okamžite preruší styky s nepriateľmi a rozvinie vojenské akcie. Nevybojoval však žiadne väčšie víťazstvo .Jediné rozumné vysvetlenie Valdštejnovho konania sa nachádza v jeho osobnej rozpoltenosti. A tu je počiatok jeho konca.

Celé leto premárnil neúspešnou kampaňou v Sliezsku, keď mohol Sasov rozdrviť a tým ponechal Švédom v Nemecku voľnú ruku.

Začiatkom roku 1634 ťažko ochorel na dnu a cisárovi sa doniesli správy,. Že vojvoda už dlho žiť nebude. Aj napriek tomu si zachovával postavenie v centre diania.