Teraz si však musel zaistiť priazeň svojich plukovníkov a dal im podpísať reverz , v ktorom sa zaprisahali cťou, životom i majetkom, že pri ňom budú stáť od poslednej kvapky krvi.

24. februára napochodoval Valdštejn spolu s asi 2000 vojakmi. Iste, že to bol čiastočný dôvod k optimizmu aj keď reálna šanca na úspech bola mizivá. V Chebe sa dalo veľa zariadil, ale pre všetky opatrenia bolo treba oveľa viac času, než boli Valdštejnovi ochotní dopriať cisárski generáli. Jeho najväčšou obavou však bola zrada vo vlastnom tábore a tá sa tiež vyplnila. Pôvodcami spiknutia boli Butler, Leslie a Gordon, ktorý mal pre Albrechtovým príchodom vrchné velenie v Chebe. Po nočnej porade, kde títo dôstojníci zvážili všetky pre a proti vyslovil Walter Leslie osudné slová: „Zabiť zradcov!“

Okolo šiestej hodiny 25: februára prišiel na hrad kočiar s Trčom, Kinským a Ilovom. Všetci zasadli na svoje miesta a pri plných misách a čašiach sa priateľsky bavili. Tak uplynula asi hodina, keď sa s náhle s tasenými zbraňami vynoril Butlerov podplukovník so šiestimi komplicmi. Kinského zabili skôr ako sa zodvihol zo stoličky, Ilov zranil Lesielho ruku, potom ho však vojaci ubili. Trčkovi sa podarilo utiecť k bráne tam ho však zastrelili. Frýdlandský vojvoda bol v nočnej košeli a až do tohto okamihu nič nechápal. Len na malú chvíľu sa zarazil. Potom sa na neho vyrútil Deveroux a vrazil Valdštejnovi kord do hrude.

To bol koniec Albrechta Václava Eusebia z Valdštejna. Bol to sice bezohľadný kariérista s kopu negatívnych vlastností, nemožno mu však uprieť ohromné organizačně schopnosti a.