Anton Bernolák    sa narodil 3.10.1762 v Slanici, okres Dolny Kubin. Anton Bernolák bol jazykovedec, priekopník slovenského národného obrodenia, kodifikátor prvého slovenského spisovného jazyka. V rokoch 1774-1778 študoval na gymn. v Ružomberku. Ako seminarista v rokoch 1778-1782 študoval rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v BA, Štefáneu v Trnave a teológiu na univerzite vo Viedni.Rok 1787 absolvoval v generálnom seminári v Bratislave. Na vtedajšiu dobu mal široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky.V roku 1787 v Bratislve vydal Jazykovednú kritickú rozpravu o slovenských písmenách s pripojením návrhom na pravopis. Základom mu bolo západoslovenské nárečie, lebo v tom období bola Trnava hospodárskym a kultúrnym centrom Slovenska. V roku 1790 dokončil slovenskú gramatiku – Gramatica slavica. Pôsobil v Čeklísi pri Ba ako kaplán. Neskôr bol kancelár a tajomník arcibiskupskej vikariátnej kancelárie v Trnave. V máji 1797 bol vyhláseny za farára v Nových Zámkoch. Ovládal 3 reči. Bol aj správcom hlavnej novozámockej mestskej školy i dekanom v Nových Zámkoch. Založil aj pre študentov bibliografiu.
I keď bol veľmi zaneprázdnený, pracoval na svojom poslednom diele Slowár Slovenskí, Česko- Laťinsko- Ňemecko- Uherskí. Vyšiel 12 rokov po jeho smrti zásluhou Juraja Palkoviča. Roku 1792 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo. Šíriteľmi myšlienok a cieľov Antona Bernoláka bolo katolícke duchovenstvo. Medzi najvýznamnejších patrili Juraj Fándly, Ján Hollý a Jozef Ignác Bajza. Bernolák sa pokúsil o prvú spisovnú slovenčinu nazývanú "bernolákovčina" Jeho základným jazykovým dielom je Grammatica slavica. Bernolákovčinu písal Juraj Fádly i Ján Hollý, no nestala sa celonárodným spisovným jazykom. Anton Bernolák zomrel ako 51 ročný 15. Januára 1813, keď ho postihol srdcový infarkt. Hlavným dedičom bol jeho madší brat Matej Alojz, ktorý sa tiež dožil iba 51 rokov. Spisovnú slovenčinu uviedol do života Ludovit Štúr.