Spočiatku bol funkcionárom KSČ. Po vstupe do KSČ v 1921 sa stal významným predstaviteľom tejto politickej strany a revolučného robotníckeho hnutia v Československu. Počas buržoáznej ČSR pracuje ako redaktor Avantgardy a Večerního Rudého práva. V 30. rokoch pôsobí ako tajomník ÚV KSČ, člen politbyra a šéfredaktor Rudého práva v Prahe. Blízky spolupracovník K. Gottwalda podieľajúci sa na teoretickom prepracúvaní revolučnej línie strany, organizovaní triednych bojov, presadzovaní revolučného charakteru Červených odborov a jednoty odborového hnutia. Po nastolení Mníchovského diktátu v roku 1938 odišiel do ZSSR. Od mája 1939 z rozhodnutia moskovského vedenia KSČ pôsobil v Paríži, kde redigoval časopis Světový rozhled, nadviazal spoluprácu s českými a slovenskými komunistami v emigrácii na Západe, utvoril Zahraničný sekretariát KSČ v Paríži. V jeseni 1939 sa v Juhoslávii zúčastnil na rokovaniach najvyšších straníckych orgánov, jeho vystúpenia prispeli k vyjasneniu niektorých otázok medzi Juhoslovanskými komunistami a Komunistickou internacionálou a rozvoju národnooslobodzovacieho boja. V januári 1940 sa vrátil do ZSSR. V rokoch 1941 až 1944 pracoval v moskovskom vysielaní československého rozhlasu ako vedúci čsl. rozhlasu v Moskve. V hlavnom meste Sovietskeho zväzu taktiež zastával post aktívneho činiteľa Všeslovanského výboru, od roku 1943 sa stáva vedúcim jeho československej sekcie. Od augusta 1943 je členom redakčnej rady Československých listov. 1941-43 pôsobí na zahraničnom sekretariáte EKI. Významnou mierou sa pričinil o formovanie Československého vojska v ZSSR. V príspevkoch do sovietskej a zahraničnej tlače, čsl. rozhlasového vysielania, Československých listov i v dokumentoch moskovského vedenia KSČ formuloval zásady národnooslobodzovacieho boja, povojnového demokratického usporiadania Československa, ľudovej moci a správy, marxistickom – leninského riešenia národnostnej otázky v ČSR a uznania svojbytnosti slovenského národa. V decembri 1943 sa zúčastnil na rokovaniach o uzavretí Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ČSR a ZSSR, 27.8. 1944 porady čsl. štátnej prezentácie na čsl. veľvyslanectve v Moskve o odbojovom hnutí, prípravách SNP a situácii na Slovensku. Počas SNP ako predstaviteľ moskovského vedenia KSČ spolu s R. Slánským, M. Čulenom a A. Asmolovom priletel v noci z 27. na 28. 8. 1944 na povstalecké územie. Bol v stálom rádiotelegrafickom spojení s Moskvou.