Ján Šverma životopis

Spočiatku bol funkcionárom KSČ. Po vstupe do KSČ v 1921 sa stal významným predstaviteľom tejto politickej strany a revolučného robotníckeho hnutia v Československu. Počas buržoáznej ČSR pracuje ako redaktor Avantgardy a Večerního Rudého práva. V 30. rokoch pôsobí ako tajomník ÚV KSČ, člen politbyra a šéfredaktor Rudého práva v Prahe. Blízky spolupracovník K. Gottwalda podieľajúci sa na teoretickom prepracúvaní revolučnej línie strany, organizovaní triednych bojov, presadzovaní revolučného charakteru Červených odborov a jednoty odborového hnutia. Po nastolení Mníchovského diktátu v roku 1938 odišiel do ZSSR. Od mája 1939 z rozhodnutia moskovského vedenia KSČ pôsobil v Paríži, kde redigoval časopis Světový rozhled, nadviazal spoluprácu s českými a slovenskými komunistami v emigrácii na Západe, utvoril Zahraničný sekretariát KSČ v Paríži. V jeseni 1939 sa v Juhoslávii zúčastnil na rokovaniach najvyšších straníckych orgánov, jeho vystúpenia prispeli k vyjasneniu niektorých otázok medzi Juhoslovanskými komunistami a Komunistickou internacionálou a rozvoju národnooslobodzovacieho boja. V januári 1940 sa vrátil do ZSSR. V rokoch 1941 až 1944 pracoval v moskovskom vysielaní československého rozhlasu ako vedúci čsl. rozhlasu v Moskve. V hlavnom meste Sovietskeho zväzu taktiež zastával post aktívneho činiteľa Všeslovanského výboru, od roku 1943 sa stáva vedúcim jeho československej sekcie. Od augusta 1943 je členom redakčnej rady Československých listov. 1941-43 pôsobí na zahraničnom sekretariáte EKI. Významnou mierou sa pričinil o formovanie Československého vojska v ZSSR. V príspevkoch do sovietskej a zahraničnej tlače, čsl. rozhlasového vysielania, Československých listov i v dokumentoch moskovského vedenia KSČ formuloval zásady národnooslobodzovacieho boja, povojnového demokratického usporiadania Československa, ľudovej moci a správy, marxistickom – leninského riešenia národnostnej otázky v ČSR a uznania svojbytnosti slovenského národa. V decembri 1943 sa zúčastnil na rokovaniach o uzavretí Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ČSR a ZSSR, 27.8. 1944 porady čsl. štátnej prezentácie na čsl. veľvyslanectve v Moskve o odbojovom hnutí, prípravách SNP a situácii na Slovensku. Počas SNP ako predstaviteľ moskovského vedenia KSČ spolu s R. Slánským, M. Čulenom a A. Asmolovom priletel v noci z 27. na 28. 8. 1944 na povstalecké územie. Bol v stálom rádiotelegrafickom spojení s Moskvou.

Tu sa stal členom Vojenskej rady Hlavného štábu partizánskych oddielov (HŠPH). Ocenil postup KSS v prípravách i počas SNP. Obetavo sa zapojil do straníckej práce takmer na všetkých úsekoch, prispel k jej upevneniu na sekretariáte ÚV KSS, v redakcii Pravdy a v odboroch. Na zasadaní SNR 3.10. 1944 predniesol závažný prejav o cieľoch národnooslobodzovacieho boja, spravodlivom riešení národnostnej otázky, štátoprávnom usporiadaní národných výborov a zahraničnej politike slobodného Československa, podporil revolučný boj slovenského ľudu. Počas účasti na Konferencii závodných výborov a dôverníckych zborov v Podbrezovej referoval o postavení, úlohách a právomoci závodných výborov, zásadách budovania jednotných odborov a národnostnej politike v novom Československu. Autor výzvy „Všetky sily do boja za slobodu“ z 25.10.1944 sa koncom októbra zúčastnil 1944 zúčastnil na rokovania o organizovaní ozbrojeného zápasu v nových podmienkach. Po prechode SNP do hôr odišiel spolu s HŠPH v Československu do Nízkych Tatier, v dôsledku zlého zdravotného stavu a vyčerpania zomrel pri prechode cez Chabenec (1955 m.n.m.). Jan Šverma sa stal symbolom dôsledného revolucionára, marxistického teoretika a internacionalistu.

In memoriam vyznamenaný :
Radom SNP I. triedy (1946)
Československým vojnovým radom bieleho leva Za víťazstvo (1964)
Radom červenej hviezdy (1964)
Titulom Hrdina ČSSR (1969)
Leninovým radom (1969)

V Lomnistej doline nachádzajúcej sa na južnom svahu Chabenca má Jan Šverma pomník.
Nesmiem zabudnúť na pamätník venovaný tomuto hrdinovi situovaný na Ostredku (1167 m.n.m.) neďaleko Jasnej pod Chopkom.