Úloha tímu sa v roku 1932 zmenila, začalo reprezentovať Alfu Romeo v motoristickom športe a pracovať na udržovaní prestíže, ktorú značka získala, lebo Alfa Romeo už nemala záujem o priamu účasť a chcela sa obmedziť na poskytovanie technickej podpory. V tejto dobe výsledky dosahované tímom Alfa Romeo nespĺňali očakávanie, čo bol následok nových regulácií, ktoré vstúpili do platnosti v roku 1934. Prakticky sa zmenili všetky pravidlá, v platnosti ostalo len pravidlo, podľa ktorého maximálna váha auta nesmela prevýšiť' 750 kilogramov To znamenalo pre Alfu problémy, pretože oproti nemeckým tímom podporovaným Hitlerovou Treťou ríšou, mala spoločnosť omnoho menej financií. Preto teda tímy Mercedes a Auto-Union mali k dispozícii najmodernejšie autá a začali tak v automobilovom športe dominovať. Svojim nie malým dielom k tomu prispel aj moderný nemecký oceliarsky priemysel. Scuderia prevzala celé vybavenie Alfy Romeo vrátane všetkých ich áut (modely P3), a stala sa tak jediným talianskym pretekárskym tímom schopným konkurovať nemeckým mužstvám Mercedes a Auto Union.
Enzo Ferrari sa postavil do čela tímu a začal najímať najlepších jazdcov, ako boli Varzi, Fagioli, Campari, Arcangeli, Borzacchini, Chiron a Moll. Jeho jazdcom bol Tazio Nuvolari, ktorý práve začínal svoju úžasnú kariéru. Vzťahy medzi Nuvolarim a Ferrarim neboli nikdy príliš srdečné bez ohľadu na Taziove víťazstvá, napríklad Targa Florio v roku 1932, kedy dosiahol vtedy vynikajúci čas, Mille Miglia v roku 1933 a nemecká Grand Prix v roku 1935, kde za ním zostali všetci z Tímu Silver Arrows. "Inžinier", ako bol Enzo známy, sa tiež so svojimi jazdcami dostával do častých konfliktov. Niemenej Nuvolari, prezývaný Nivola, sa stal vedúcou osobnosťou Scuderie nielen preto, že zvíťazil v mnohých pretekoch, ale aj preto, že vďaka jeho technickým vedomostiam pozdvihol tím na ešte vyššiu úroveň. Po zaujatí takejto prominentnej úlohy sa chcel Nuvolari stať' aj rovnocenným partnerom Ferrariho. Enzo si to však presne takto nepredstavoval a kvôli tomu sa vzťahy týchto dvoch veľmi silných osobností začali komplikovať. Niekedy si boli celkom cudzí, inokedy si zase veľmi dobre rozumeli.

Vzpínajúci sa kôň:
Symbol vzpínajúceho sa koňa sa na autách prvýkrát objavil na dvadsaťštyri hodinových pretekoch v Spa v roku 1932. Enzo tento nápad dostal, či, lepšie povedané, získal o deväť rokov skôr, kedy za jeho prvé víťazstvo na okruhu Savio mu v roku 1923 cenu dala grófka Paolina Baraeca, matka slávneho letca z prvej svetovej vojny Francescu Baraccy, ktorý zostrelil rad nepriateľských lietadiel, až bol nakoniec sám zostrelený. Francesco Barracca mal na trupe svojho lietadla vyobrazeného vzpínajúceho sa koňa.