Žltú a čiernu farbu si Enzo vybral, pretože to sú farby Modeny.

Pretekárske aktivity Scuderie:
Prvé autá, ktoré Scuderia sama vyvinula, boli predvedené v roku 1934: dve jednomiestne autá s dvomi osemvalcovými motormi Alfa Romeo, jeden umiestnený vpredu a druhý vzadu, odtiaľ ich mená "dvojmotorové autá". Ukázalo sa, že to sú autá veľmi spoľahlivé, ktoré mohli dosiahnuť rýchlosť až 300 km/h, ich pneumatiky sa však rýchlo opotrebovávali a v priebehu pretekov bolo potrebné viackrát zájsť do depa.
Vo svojich memoároch Enzo sám uvádza, že považoval Tipo 158/159 za prvé auto kompletne skonštruované pod jeho vedením. Automobil mal osemvalcový motor o obsahu 1,51 s kompresorom, jeho návrhárom bol Colombo. Tipo 158, známy aj pod menom Alfetta, dosiahol vefkých úspechov v pretekoch, ktoré by sme dnes zaradili do Formule 2. Na pretekoch Veľkej ceny sa už A1fa Romeo nedokázala vyrovnať nemeckým mužstvám, ktoré disponovali väčšími finančnými prostriedkami. V rokoch 1930 až 1937 sa mužstvo Scuderia Ferrari účastnilo 225 pretekov a v 144 pretekoch dosiahlo víťazstvo.
V tomto období Alfa Romeo naďalej podporovala Scuderiu, aj keď dosť zvláštnym spôsobom. Napríklad, pri jednej príležitosti chcel Alfa Romeo prevziať 80 percentný podiel v Scuderii. Ferrari by sa potom stal zodpovedným za reprezentáciu Alfy Romeo v súťažiach. Na odplatu Enzo navrhol Scuderiu úplne zrušiť a všetky vybavenia previesť do majetku Alfy. Alfa Romeo potom mala založiť novú pretekársku divíziu Alfa Corse (t.j. Alfa Races), v ktorej by mal Enzo absolútnu právomoc. Výhodou takého usporiadania malo byt' to, že Alfa Romeo, s ohľadom na svoju veľkosť, zdroje a skúsenosti, by mohla Scuderii zaistiť lepšiu budúcnosť, než keby Scuderia zostala samostatnou spoločnosťou.
Podľa iných zdrojov návrh založiť Alfa Corse vzišiel od Uga Gobbata, ktorý bol v hlavnom postavení v spoločnosti Alfa Romeo. Nech už je to akokoľvek, faktom zostáva, že 1. januára roku 1938 Alfa Romeo oznámila, že zakladá svoj vlastný pretekársky tím pod menom Alfa Corse v čele s Enzom Ferrarim.
V praxi sa ukázalo, že Enzo nemal absolútnu moc. Medzi ním a projektovým riaditeľom, Španielom Ricartom, ktorý neskôr vyprojektoval auto Pegasos, dochádzalo k neustálym nezhodám. Ricart bol trošku divný, výstredne sa obliekal a nosil topánky so silnou gumovou podrážkou, aby mu vibrácie neprenikali do mozgu a nerušili ho, keď premýšľa. Enzo nedokázal s Ricartom pracovať.
Napätie sa vystupňovalo v roku 1939:
Atmosféra v spoločnosti bola neznesiteľná. Poslednou bombou boli potom rozdielne názory na auto Tipo 158, s ktorým začali byt' problémy Gobbato sa rozhodol postaviť sa na stranu Ricarta a Ferrariho prepustil, i keď s tučným odchodným. Enzo si za tieto peniaze okrem iného kúpil Palazzo dei Cento Caproni, jeden z najkrajších domov v Modene.