Lampredi začal ako Colombov asistent a pracoval na vývoji motora. Postupne rozvíjal svoje vedomosti o motoroch a dospel k presvedčeniu, že to nebude kompresor, ktorý autu pomôže, aby získal na Grand Prix prvenstvo. Bol presvedčený, že bude lepšie použiť motor o objeme 4,5 litrov a bez kompresoru. Tento jeho tvrdohlavo obhajovaný názor nakoniec mal za následok, že sa s Colombom rozišiel.
Enzo Ferrari dal Lampredimu možnosť dokázať, čo vie a dovolil mu skonštruovať motor V 12 o objeme 4,5 litrov. Keď sa ukázalo, že mal Lampredi pravdu, dostal miesto hlavného mechanika namiesto Colomba, ktorý sa vrátil k Alfe Romeo. To bol tiež začiatok ďalšieho, druhého typu motora Ferrari, aj keď je však treba tento motor považovať za nasledovníka prvého V12. Doba veľkých motorov V12 značky Ferrari skončila, keď Lampredi na konci roku 1955 odišiel k Fiatu. Jeho posledných päť rokov u Ferrari bolo nesmierne plodných a Lampredi dokázal, že je veľmi všestranným návrhárom motorov.
Sút'až o Vel'kú cenu:
Nedlho po svojom prvom pretekárskom aute Ferrari skonštruoval prvý automobil s kompresorom pre súťaže o Veľkú cenu. Auto malo okamžite úspech. Francúz Raymond Sommer s ním vyhral turínsku Veľkú cenu, čo bolo pre tím veľké povzbudenie. Čo sa týka ďalšieho vývoja, Scuderia Ferrari sa veľmi rýchlo stala jedným z najvýznamnejších pretekárskych tímov. Enzo v tíme prevzal úlohu vtedy veľmi unikátnu: bol návrhárom, technickým aj športovým riaditeľom, zdrojom inšpirácie - všetkým naraz. Samozrejme je treba dodať, že mu pritom napomáhali aj jeho skúsenosti pretekárskeho jazdca - mohol tak mat' pochopenie pre ostatných členov tímu a chápať aj požiadavky pred ktorými stáli. Netrvalo dlho a objem motora sa zmenil, nové modely sa volali Tipo 159 a Tipo 166. Podvozok však zostal prakticky bez zmien. V roku 1948 Clemente Biondetti a Giuseppe Navone vyhrali s autom Tipo 1GGS preteky Mille Miglia. Bolo to prvé víťazstvo medzinárodného významu. Nasledovalo ďalších päť' víťazstiev Ferrari tak isto dosiahli úspech v dvadsaťštyri hodinových pretekoch, napríklad v Le Mans v roku 1949 (Chinetti a lord Selsdon) a v Spa (Chinetti a Jean Lucas). V tejto dobe sa okruhovým pretekom dostávala veľká publicita a tieto víťazstvá pomohli tomu, že sa Ferrari tešilo stále väčšej medzinárodnej popularite.
Na konci štyridsiatich rokov a na začiatku päťdesiatich rokov sa Scuderia aj niekoľkokrát zúčastnila pretekov Carrera Panamericana. V tejto dobe však Formula 1 začala dostávať' tvar a Enzo Ferrari sa začal omnoho viac zaujímať práve o túto formu pretekania.