J.S.Bach

Johann Sebastian Bach sa narodil 21. marca 1685 (Eisenach) a zomrel 28. júla 1750 (Lipsko). Bol nemeckým skladateľom barokovej hudby a taktiež slávny čembalista a organista. Dodnes ho všetci uznávame a považujeme za najväčšieho majstra zvuku, ktorý ovplyvnil celý ďalší vývoj hudby. Jeho diela môžeme počuť po celom svete v pôvodnej forme, ale aj v nespočetných variáciách.

Bol najmladší z ôsmich detí Johanna Ambrosiusa Bacha a jeho ženy Elisabeth Bachovej, rodenej Lämmerhirtovej. Pokrstili ho 23. marca v Kostole svätého Juraja. Včasné detstvo strávil Bach v Eisenachu, kde ho bratranec jeho otca, organista v eisenašskom Kostole sv. Juraja Johann Christoph Bach, prvýkrát zoznámil s chrámovou a organovou hudbou. Toto oboznámenie s organovou hudbou sa stalo pre neho osudné. Ako osemročný sa dostal Bach do latinskej školy eisenašského dominikánskeho kláštora.

Po smrti jeho rodičov sa presťahoval so svojim bratom Johannon Jacobom k staršiemu bratovi Johannovi Christophovi do Ohrdrufu.

V Ohrdrufe navštevoval lýceum až do primy, čím získaval lepšie školské vzdelanie ako jeho predkovia. V sekunde chodil spolu s ním do školy bratranec Johann Ernst Bach a celoživotný priateľ Georgerot Erdmann. Jeho o 16 rokov starší brat Johann Christoph, ktorý bol organistom v Ohrdrufe, prevzal jeho ďalšiu výchovu a hudobné vzdelávanie. Od neho sa naučil Bach hru na organe a komponovanie. K jeho obžive prispievalo aj spievanie v zbore. Dňa 19. januára 1700 opustil Georg Erdmann Ohrdruf a ide do Lüneburgu. Bach a Erdmann sa stávajú v Lüneburgu žiakmi kláštora Michaelis. Tu spievali ako diskantisti v motetovom zbore. Georg Böhm bol v tomto čase organista v Kostole sv. Jána. Jeho vplyv na Johanna Sebastiana možno badať v jeho raných organových dielach. Na výletoch do Celle a Hamburgu sa Bach zdokonaľoval v hre na organ. Na Veľkú noc v roku 1702 opustil Lüneburg pravdepodobne preto, aby sa uchádzal o voľné miesto organistu v Sangerhausene.
Najneskôr od marca 1703 bol Johann  zamestnaný ako sluha a huslista v súkromnej kaplnke spoluregenta Johanna Ernsta von Sachsen Weimar. Pri organovej skúške 17. marca 1703 nadväzoval kontakty s radou v Arnstadte, ktorá mu už v auguste dáva miesto organistu.

Bach dostal dňa 9. augusta 1703 svoje poverenie ako organista do Nového kostola v Arnstadte bez ďalšej skúšobnej hry. Stále sa dostával do konfliktu s radou. Jednou z nich bola aj hádka a potýčka s Geyersbachom v roku 1705, žiakom starším ako Johann Sebastian. V októbri toho istého roka dostal štvortýždňovú dovolenku na cestu k Dietrichovi Buxtehude do Lübecku, ktorú predĺžil na tri mesiace. Dňa 21. februára 1706 a 11. novembra dostáva pokarhanie kvôli "nedbalosti v službe". Dostáva tiež varovanie, aby pri doprovode chorálov pri bohoslužbe nemiatol obec zarážajúcimi medzihrami, dekoráciami a moduláciami. Už tu sa presadzoval jeho talent k tvoreniu vlastných kompozícii alebo úpravám skladieb.

Dňa 29. júna 1707 nastupuje Johann Sebastian Bach do služby ako organista na Divi Blasii. Toto nezvyčajne dobre dotované miesto v Mühlhausene (Thüringen) mu umožňuje založiť si rodinu. Berie si sesternicu druhého stupňa Mariu Barbaru Bachovú 17. októbra 1707. Sobáš sa konal v Dornheime pri Arnstadte. Podľa zmluvy poskladal Bach pri príležitosti výmeny rady 4. februára 1708 slávnostnú kantátu Gott ist mein König (BWV 71) (Nech je Boh mojim kráľom), ktorá sa ako jediná zachovala z dobovej tlače. Veľký požiar v meste, pri ktorom prišiel o svoj dom, vedie k zvýšeniu životných nákladov. Pravdepodobne preto žiadal Bach 25. júna 1708 o prepustenie, ktoré mu hneď rada schvália. Zrejme preto, lebo boli medzi nimi neustále konflikty. Jeho nástupcom v Mühlhausene sa stáva Johann Friedrich Bach.

Začiatkom februára 1709 vycestoval Bach do Mühlhausenu, kde odovzdáva ďalšiu kantátu zloženú pri príležitosti výmeny rady. Aj túto znova vytlačili na náklady tunajšej rady, ale do dnešných čias sa nedochovala. Dňa 24. novembra 1710 sa uskutočnil krst jeho najstaršieho syna Wilhelma Friedemanna. V dňoch 21. a 22. februára je Bach vo Weißenfelse pri príležitosti slávností k narodeninám vojvodu Christiana von Sachsen-Weißenfels. Pravdepodobne hrajú Jadkantate (Poľovnícku kantátu) BWV 208. Dňa 23. februára, na narodeniny vojvodu, sa narodili dvojičky Maria Sophia a Johann Christoph. Pre ich zlý zdravotný stav dostali núdzový krst. Johann Christoph umrel krátko potom, Maria Sophia 13. marca.

Koncom roka 1713 Bach pravdepodobne hľadal nové miesto. Uchádza sa o miesto organistu na Liebfrauenkirche (Kostole milostivej panny) v Halle. Po prednesení jednej skúšobnej kantáty dostával 14. decembra vymenovanie, tohto miesta sa však z neznámych dôvodov napokon zriekol. Bach bol menovaný 2. marca 1714 za koncertného majstra vo Weimare s patrične vyšším platom. S týmto postom bola spojená úloha, že Bach musí každé 4 týždne skomponovať jednu novú chrámovú kantátu pre danú nedeľu. Možno aj to je príčina toho, že zanechal pre ďalšie generácie také veľké množstvo kantát. Ako prvá zaznie v Kvetnú nedeľu 25. marca 1714 kantáta Himmelskönig sei willkommen (Nebeský kráľ buď vítaný) BWV 182. Bach potom v pravidelných odstupoch skladal ďalších aspoň 20 diel, ktoré tvoria základnú časť neskorších Lipských kantátových ročníkov.

Už 1. augusta dostal plat z Köthenu a 5. augusta nastupuje v Köthene do služby. V septembri 1717 cestoval Johann Sebastian Bach na dvor do Drážďan, kde sa má konať súperenie so slávnym organovým virtuózom Louis Marchandom, ktoré sa však nakoniec nekoná. Bach žiada o prepustenie zo služieb vo Weimare, čo mu jeho zamestnávateľ odmieta pre „tvrdohlavosť“. 6. novembra ho dokonca zadržia u krajinského sudcu.

Od decembra 1717 do roku 1723 bol Bach kapelníkom na dvore kniežaťa Leopolda von Anhalt-Köthen v Köthene. V čase od 15. do 18. decembra 1717 sa Bach nachádzal v Lipsku kvôli organovej skúške v Kostole sv. Paula. Dňa 15. novembra 1718 sa mu narodil syn Leopold August. Bach získal preňho, tak ako pre skoro všetky svoje deti, vysokopostavené osobnosti za krstných rodičov, úradujúce knieža Leopolda von Anhalt-Köthena, jeho súrodencov Augusta Ludwiga a Eleonóru Wilhelminu, tajného radcu Christopha Josta von Zanthier a manželku dvorného majstra Gottlob von Nostiz. Zrejme aj takýmto spôsobom im chcel zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Žiaľ, na chorobu to nepomôže. Sotva rok staré dieťa pochovali 28. septembra 1719.

V septembri 1720 sa uvoľnilo miesto organistu v Kostole sv. Jakuba v Hamburgu, o ktoré sa Bach uchádza. Hamburgská rada ho pozvala ku skúšobnej hre, musel ale odriecť, pretože miesto je spojené so zaplatením vysokej sumy. Aj venovanie – z 24. marca 1721 – v takzvanom Brandenburskom koncerte (BWV 1046-1051) pre markgrófa Christiana Ludwiga z Brandenburska možno vidieť vo svetle hľadania nového miesta.
Dňa 22. februára 1721 umiera Bachov brat Johann Christoph v Ohrdrufe.

Dňa 3. decembra 1721 si berie Johann Sebastian speváčku Annu Magdalenu, najmladšiu dcéru kniežacieho dvorného a poľného trubača zo Sachsen-Weißenfelsu Johanna Kaspaara Wilckeho. Anna Magdalena prišla v roku 1720 na Köthenský dvor ako sopranistka. Podľa nej vznikol aj krátky cyklus pre klavír, ktorý sa volá Malé skladbičky pre Annu Magdalénu Bachovú.

Dňa 5. júna 1722 zomrel v Lipsku "Thomanerkantor" (umelecký vedúci chlapčenského zboru Thomanerchor v Lipsku) Johann Kuhnau. Prvá skúška na uvoľnené miesto sa konala už 14. júla v Lipsku. Uchádzači boli Georg Philipp Telemann, Johann Friedrich Fasch (kapelník na dvore Anhalt-Zerbst) a Christian Rolle (hudobný riaditeľ v Magdeburgu). Zvoleným sa stal Telemann, ktorý však kvôli zvýšeniu platu nenastupuje a zostáva v Hamburgu.

Dňa 7. februára 1723 sa koná druhá kantorátna skúška v Lipsku. Bach prednáša kantátu Jesu nahm zu sich die Zwölfe (Ježiš si zobral k sebe tých dvanástich) - BWV 22. Konkurentmi boli Georg Friedrich Kauffmann z Merseburgu, ktorý dobrovoľne odstupuje, Johann Christoph Graupner (kapelník z Darmstadtu) a Balthasar Schott (organista v Novom kostole v Lipsku). Zvolený je Graupner, ktorý však nemôže nastúpiť, pretože ho hessenský krajinský gróf z Darmstadtu odmieta prepustiť zo služieb. Tak sa stáva Bach „ako druhý v poradí“ thomanerkantorom v Lipsku. Bach zostáva thomanerkantorom až do svojej smrti. Mal nielen hudobné povinnosti v Kostole sv. Tomáša, ale musel aj vyučovať latinčinu na pričlenenom internáte. V roku 1729 prevzal aj Collegium musicum. V lipskom období vzniklo najviac jeho chrámových kantát, ako aj Jánove pašie a Matúšove pašie. V posledných rokoch života Bach celkom oslepol; v roku 1749 sa podrobil operácii na oboch očiach. Zomrel 28. júla 1750 v Lipsku. Po dvojnásobnom premiestnení sa jeho hrob dnes nachádza v lipskom Kostole sv. Tomáša.

Bacha považujem nie len ja, ale aj celý svet za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších skladateľov všetkých čias. Na jeho dielo sa možno pozerať ako na neprekonaný záver barokovej hudby, pôsobí však až do dneška. Za jeho života nedostalo jeho skladateľské dielo veľké uznanie, najmä ak ho porovnáme napríklad s jeho súčasníkmi Georgom Friedrichom Händelom alebo Georgom Philippom Telemannom. V celej Európe bol Bach vo svojej dobe známy hlavne ako virtuózny hráč na organ a čelo, ako aj majster improvizácie. Ďalej mal vynikajúce meno ako znalec organov, keďže sa celý život o ne zaujímal.

Prakticky vo všetkých druhoch hudby postavil novú latku, tak suverénnym ovládaním hudobnej techniky (kontrapunkt; polyfónia; harmónia), ako aj hĺbkou duchovnej penetrácie. Jedinou výnimkou je opera, kde Bach nevytvoril žiadne diela. Niektoré jeho svetské kantáty (označoval ich ako Dramma per musica) by bolo možné považovať za malé operety. Bachove chrámové diela sú poznačené jeho hlbokou protestantsko-luteránskou religiozitou. Zanechal okolo 250 kantát, z toho asi 200 cirkevných. Vo svojich kantátach a pašiach sa Bach často nechal inšpirovať populárnymi chorálmi evanjelického spevníka. Veľkú časť jeho tvorby považujeme za stratenú. Bach zložil pravdepodobne pätoro pašií. Jánove a Matejove pašie sú jediné autenticky zachované. Predpokladá sa, že medzi troma stratenými dielami sú Lukášove a Matúšove pašie. Piatu stratenú pašiu považujú bádatelia za pravdepodobnú prepracovanú jednochorovú variantu Matejových pašií.

Okrem vplyvu ako hudobník a skladateľ mal Bach veľký vplyv aj na hudobnú teóriu. Najmä so svojimi učebnými skladbami (napr. Temperovaný klavír), presadil temperovane ladenú náladu, s ktorou bolo možné používať všetky druhy tónov kvintového kruhu. Zaviedol tiež nové techniky hrania, najmä na organe. Podľa mňa, asi za najznámejší prínos môžeme považovať používanie palca ako plnohodnotného prsta. Keďže dobre poznal nedostatky jemu dostupných hudobných nástrojov, požadoval a podporoval ich ďalší vývoj. Mal veľký vplyv najmä na vývoj klávesových nástrojov a vývoj čembala k pianoforte, ktoré mu ležalo na srdci.

Mal 20 detí. Kvôli ťažkej dobe však iba máloktoré prežili prvé tri roky života: dvaja synovia a päť dcér z prvého manželstva so sesternicou Mariou Barbarou a so speváčkou Annou Magdalenou Wilckenovou, ktorú si zobral 3. decembra 1721 po smrti Marie Barbary, ďalších sedem dcér a šesť synov.

Bachova tvorba znamenala veľmi veľa pre hudobný rozvoj. Svojou tvorbou inšpiroval mnoho ďalších nielen hudobných umelcov.