1872 básnik hovorí:"Vzťah bratov Slovákov k nám, Rusínom Uhorska, my nedoceňujeme dôstojne a nezoznamujeme sa z literárnymi plodmi".Pavlovič napísal aj niekoľko básni v šarišskom nárečí.9
A.Pavlovič vyrastal v oblasti, ktorá bezprostredne hraničila s územim obývanými slovákmi.Problémy slovanskych bratov mu neboli cuzie.1843-1847 sa budúci spisovateľ učil v Trnave.Boli to roky revolúčneho povznesenia v celej rakúskej monarchii.A.Pavlovič ako mladý citlivý človek bol svedkom burlivého rozvíjania spoločensko-vlasteneckej činnosti kružkov slovenskej,maďarskej a rumunskej mládeže.V tom čase sa hlbšie venuje poľskej literatúre.(mal možnosť využivať knižnicu rodiny Zamojskych)Zároveň sa zoznámil s tvorbou nemeckých a ruských literátov,ale nenechal stranou tiež diela českých,maďarských a slovenských autorov.V trnavskom seminári študoval spolu s J.Palárikom,M.Hattalom,J.Viktorinom,ktorí neskôr patrili k najaktívnejšim činiteľom slovenského kultúrneho života.Pavlovič mal veľmi úzke kontakty s Jánom Palárikom,budúcim spisovateľom,publicistom a politikom.Pavlovič sa stal nadšeným prívržencom Ľudovíta Štúra.V tychto rokoch sa krúžok Ľ.Štúra veľmi zblížil s zakarpatskými ukrajincami.Vtedy sa Pvlovičovi naskytla možnosť zoznámiť sa s literatúrou štúrovskej generácie.Z pomedzi všetkých,najviac ho ovplyvnila tvorba Andreja Sládkoviča,ktorému Pavlovič venoval samostatnu báseň.Počas štúdia na seminári sa stretával s maďarskými a rumunskými študentami,ale ich spolupraca nie je dostatočne známa.Priaznive prostredie spôsobilo to,že duchovný obzor Pavloviča sa rozširil a sformoval sa jeho pokrokový smer na základe ideovo-estetických pozícii.Niekoľko rokov po ukončení štúdii A.Pavlovič nadviazal kontakty s vyznamnými haličskými kultúrnymi činiteľmi-bratmi Ivanom a Jakubom Holovackými.Ivan bol redaktorom periodik,ktoré boli vydávane vo Ľvove a Viedni.Robil korektúry Pavlovičových diel.Tieto kontakty spadajú do obdobia 50-tych rokov 19.storočia.Čo sa týka kontaktom s Jakubom Holovackym,ktorý bol profesorom na ľvovskej univerzite,Pavlovič s nim spolupracoval koncom 50-tych rokov 19.storočia prostredníctvom A.Duchnoviča.Neskôr mu pomahal zostaviť 4 dielny zborník "Narodnije piesni Haličskoj i Uhorskoj Rusi"(Moskva 1878).V tomto zborniku boli umiestnené piesne,ktoré Pavlovič zapísal v Beloveži 1860 roku.
Roku 1851 kedy Pavlovič prišiel na Makovicu,žil v Bardejove známy slovenský spisovateľ Ján Andraščik.Obidvaja činitelia aktívne spolupracovali.Boli členmi Prešovského literárneho spolku(1850-1853),ktorý bol založený A.Duchnovičom.Pavlovič vo svojich článkoch ešte aj v 70-tych rokoch spomínal J.Andraščika a vysoko ocenoval jeho spoločenskú aktivitu.Členmi spolku boli aj iní kultúrni činitelia s ktorími Pavlovič udržiava kontakty a to najmä s bratmi Bohumilom a Bohuslavom Nosakovými.(posledný-známy pod pseudomimom Bohuš Nezabudov).Veľké priateľstvo vzniklo na začiatku 50-tych rokov medzi Pavlovičom a Jonášom Záborskym.Slovenský spisovateľ bol dobre oboznámený s životom rusínov,nakoľko dlhé roky žil na vých.Slovensku(1832-1850 striedavo a od 1853 na stálo v obci Župčany).Spolupraca Zaborského s Pavlovičom bola založena nie len na základe osobných priateľských kontaktov,ale aj rovnakými názormi na rôzne vtedajšie spoločenské problémy.Pavlovič použil slová Záborskeho ako motto v jednej zo svojich literárny diel.Záborsky vzdal hold Pavlovičovy básňou vo svojej zbierke básni "Žehry"(1851).Najkrajší hold vzdal Záborsky Pavlovičovy v literárnom traktáte "Rozhovor o poézii" resp.