v prerobenej verzii nazvanej "Poeti"(1863).Tento traktat bol napísany formou dialogu medzi básnikom Bratoševičom(Záborsky), miestnym slovenským kultúrnym činiteľom Adamom Hlovíkom z Giraltoviec a Jánom Hlovíkom z Kladzian,tiež A.Pavlovičom zo Svidníka.J.Záborsky predstavuje Pavloviča ako svedomitého slovana a literárne osvieteného človeka.Začiatkom 60-tych rokov v ovzduši protihabsburských vystúpení,v prostredí neuhorských národov krajiny nastalo stále spoločensko-politicke oživenie.Slovania zastávali vedúce miesta v politickom živote.Na čelo šarišskej župy bol dosadený priateľ A.Duchnoviča a privrženec A.Pavloviča Ján Hlaváč,ktorý bol dlhé roky právnym zástupcom Prešovského biskupstva.Zastupcom J.Hlaváča bol Ján Moravčík,ktorý bol veľkým priateľom Rusínov a často navštevoval Makovicu.Oživenie nastalo aj medzi Rusínami.Do Uhorskeho snemu za Makovický dištrikt kandidoval známy politik Adolf Dobranský.R.1861 bol zbavený svojho poslaneckého mandátu.Agitáciu za jeho práva viedli A.Duchnovič a A.Pavlovič.Pavlovič spolupracoval najmä s hlavným župnym správcom Aleksandrom Martiakom, pôvodom z rusinskej obci Vápeník.Bol hlavným sudcom Makovického dištriktu a úprimnym vlastencom svojho národa.A.Dobriansky,A.Martiak a bardejovský lekár V.Voľan navhrli založiť spoločnosť na pomoc chudobnej študentskej mládeže,učelom ktorej mala byť výchova novej s ľudom spätej inteligencie.Tento návrh zrealizoval A.Pavlovič založením spolku "Joanna"(1863).K zakladajúcim členom spolku patrili aj J.Hlaváč a J.Moravčík.Veľkej podpory spolku sa dostalo aj zo strany slovákov ako J.Palárika,J.Viktorína,J.Francisciho,V.Pauliny-Totha,B.Nosáka a iných.A.Pavlovič v tomto spolku zastával istý čas funkciu hospodára a neskôr aj funkciu zástupcu predsedu spolku.10


5.Spoločenská aktivita A.Pavloviča

Všestraná spoločenska aktivita neunávneho Pavloviča,ktorá mala pozitívnu odozvu medzi Makovickym obyvateľstvom,nepáčila sa predstaviteľom politického vedenia,ktoré citlivo reagovalo aj na najmenši prejav národného povedomia..Je známe "udanie" okresného náčelnika zo Zborova B.Vinklera,ktoré bolo adresované roku 1876 vicežupanovi,ktoré sa týkalo panslavistických agitátorov Zborovského a Svidnického okresu.Náčelnik považoval za panslavistov A.Pavloviča zo Svidníka,Jozefa Pavloviča(brata Aleksandra) z Chmeľova,Antona Vyslockého z Vyšného Orlika,Jozefa Kapišinského z Varadky a Juliusa Smolihoviča z Bodružala.Bolo potrebné mať ich neustále pod dohľadom,pretože mali veľký vplyv na miestne obyvaťeľstvo.V inom "udaní" z 31.12.1876 okresný náčelnik z Kurimy Ruprecht,upozorňuje,že vo Svidníku existuje spolok "Omladina",ktorú vedie A.Pavlovič.Na základe týchto udaní bol vypracovaný zoznam panslavisticko naladených ľudí.Tento zoznam obsahoval 28 mien mezi ktorími bolo aj meno A.Pavloviča.Pavlovič pripisoval veľky význam mladej generácii a vychoval nemalo svedomitích občanov,ktorí kráčali v jeho šľapajách.11
Dedinské školy sa rozvýjali tak rýchlo,že užhorodský učiteľský seminár nebol schopný dať potrebné množstvo učiteľov.Na tento nedostatok sa poukazovalo i dobových novinách.Napríklad A.Pavlovič píše v Cirkevných novinách:"Je známe že...v našej eparchii.. nemáme doteraz tzv. pedagogický inštitút pre výučbu dedinských učiteľov.Ak sa to nezmení,čoskoro v našej eparchii nebude nikoho kto by zaspieval "Pane,zniluj sa".Žijme z nádejou že v Prešove alebo v inom kkláštore bude založený pedagogický základ pre výučbu dedinských učiteľovChceli by sme aby tí,ktorí sa chcú stať dedinskými učiteľmi,nemuseli odchádzať za výukou do ďalekého Ungváru,ale aby mali možnosť učiť sa vo vnútri svojej eparchie.V takomto prípade by mohli študovať aj chlapci z chudobnejších rodín,ktorí teraz nemajú dostatok peňazí na ukončenie pedagogického kurzu v Ungvári.Týmto spôsobom by sa zvýšil teraz nedostačujúci počet schopných učiteľov v našej eparchii."12
A.Pavlovič písal svoje diela po ukrajinsky,slovensky,poľsky a inými jazykmi.Prispieval článkami do rôznych novín a časopisov.Napr.:"Vistnyk","Cirkevne noviny","Cirkevný vistnyk","Svet","Nový svet","Karpat","Listok" a jeho prilohy "Dodatky","Nediľa","Pešťbudínske vedomosti","Sokol","Čiernokňažník" a iné.Tymto spôsobom spolupracoval s veľkým počtom redaktorov novín a časopisov.Ako aktívny člen rôznych spolkov spolupracoval s ich členmi.Niektorím vyznamným činiteľom a úprimnym priateľom ako A.Duchnovičovy,A.Dobrianskému,J.Stavrovskému-Popradovovovy,H.Beskydovy-Torisinovy,A.Martiakovy a iným venoval svoju poéziu.Pavlovič sa spolčoval s veľkým množstvom ľudí,avšak nie všetké stránky jeho spolupráce s predstaviteľmi vtedajšieho spoločensko-politického života su známe.13


6.Záver

A.Pavloviča môžeme považovať za neunavného bojovníka za práva rusinov a obrancu utláčaného ale talentovaného národa.Je pre nás dôležité vedieť,že v podmienkach utláčaného Zakarpatska,uprostred uniatskeho duchovenstva pôsobil básnik-patriot radikálno-demokratického smeru,ktorý svojou tvorbou prebúdzal rusínske obyvateľstvo do sociálneho a národného boja.Vystupoval ako ideológ národných más v ich boji za spojenie.Tvorba Pavloviča bola výrazom života národných más,výrazom najvyšších ľudských ideálov - slobody rovnosti, bratstva!.